Prvá facka od európskej solidarity

V čom však spočíva tá facka? Nuž, uhlie zvykli naše cementárne nakupovať od bratov Čechov a bratov Poliakov, dodávky mali zakontrahované dlhodobými zmluvami. Lenže česká a poľská vláda zakázali vývoz uhlia, ktorého zásoby si zvykli dopĺňať z Ruska. Tým uhlím, na ktoré EU uvalila sankcie.

A naše cementárne utreli hubu, cement sa asi vyrábať nebude. Darmo sa pán Heger kasá, že zvolá akési fórum premiérov. Darmo sa odvoláva na akúsi európsku solidaritu. Okrem Slovenska je asi každému štátu bližšia košeľa ako kabát a radšej sú, keď ich hreje uhlie namiesto dobrého pocitu pri srdci, že ublížili Rusku.

Prvá skúška eurosolidarity teda dopadla na prd. Tých skúšok máme pred sebou ešte veľa, veď sa túžime silou-mocou odstrihnúť od všetkého ruského. Najbližšie asi bude nutné do 20. mája, keď nám vyprší termín platby za plyn pre Gasprom, sklopiť uši, stiahnuť chvost a zacálovať rublíkmi. Solidarita je síce solidarita, ale plyn je plyn. Z kolapsu hospodárstva bez neho by sme sa z vybabrania s Ruskom vôbec, ale vôbec nevytešovali.