V dôsledku nutnosti platiť úroky treba vrátiť viac peňazí, ako bolo požičané, resp. ako ich v systéme existuje. Nutnosť platiť úroky podporuje vznik ďalších dlžôb, teda vznik viac peňazí vytváraných z ničoho. Keďže každý dolár v systéme sa zakladá na dlhoch, na splatenie dlhov aj s úrokmi nikdy nemôže byť dosť peňazí. Na splatenie dlhu a úrokov treba ustavične získavať ďalšie.

Ku krádeži dochádza tým, že peniace tečú k bankárom bez toho, aby pre to niečo museli urobiť. Pretože povinnosť platenia úrokov sa zmení na pohľadávku postavenú na reálnych hodnotách, vďaka istinám, ktoré nadobúdateľ úveru musí zložiť, aby si požičal peniaze, ktoré neexistujú. Bankári tak môžu reálne hodnoty zhabať, alebo lepšie povedané ukradnúť, a premeniť tak peniaze vytvorené zo vzduchu na skutočné hodnoty. To najlepšie, čo sa bankárom môže stať, je preto situácia, kedy dlžníci nedokážu viac platiť úroky, pretože vtedy si vezmú reálnu hodnotu istiny, ktorá je oveľa vyššia, ako úver.

Ľudí tak vháňajú do dlhovej pasce, nahovoria ich na úvery, požadujú príliš vysoké istiny, a keď človek nevie splácať, zoberú mu majetok. Takto sa peniaze vytvorené zo vzduchu zmenia na skutočné hodnoty – geniálny systém obohacovania ničnerobením.

Druhá príčina krádeže majetku je ustavičné zväčšovanie množstva peňazí a tým znižovanie jeho hodnoty, čiže inflácia. Kúpna sila peňazí ustavične klesá. V prípade amerického dolára za posledných 100 rokov hodnota klesla o viac ako 95 percent. Za jeden dolár dnes si preto kúpite to, čo voľakedy stálo menej ako 5 centov. Okrádajú tak najmä sporiteľov, teda ľudí, ktorí nemajú reálne hodnoty a ľudí s nízkym zárobkom. Profitujú iba bohatí, pretože ich majetky prepočítané na peniaze ustavične rastú. Príklad: 100 dolárov ako hotovosť z roku 1913 by v súčasnosti malo hodnotu už iba 5 dolárov, ale pozemok v hodnote vtedajších 5 000 dolárov by teraz mal hodnotu miliónu.

Za 100 rokov svojej existencie si Fed nesplnila svoju hlavnú úlohu, zaistiť stabilitu hodnoty peňazí. To tvrdia všetky centrálne banky, vraj zabezpečujú zachovanie kúpnej sily. Pritom robia všetko ostatné, len to nie. Hrajú sa na Boha s hospodárstvom a prostredníctvom zmeny množstva peňazí a úrokov majú väčší vplyv a väčšiu moc, ako vlády. Tvrdia, že musia byť nezávislé od politiky, pritom plnia diktát finančnej elity. Centrálne banky sú nezávislé iba z pohľadu demokratickej kontroly zo strany vlády. Nikomu nedovolia nahliadnuť do svojho účtovníctva. Poslanec kongresu Ron Paul pred niekoľkými rokmi povedal, že CIA mu umožnila väčšie nahliadnutie ako Fed, ktorá do svojho účtovníctva nahliadnuť vôbec nedovolila.

Fed si v poslednom čase sama sebe uložila iba jednu úlohu, prostredníctvom infúzie 85 miliárd dolárov mesačne udržať na výške burzu akcií. Od roku 2009 sa preto kurzy akcií na burze zdvojnásobili, reálne hospodárstvo Spojených štátov však pritom reálne narástlo iba o 2 percentá. Absolútny nepomer a znak obrovskej burzovej bubliny. Fed je toho názoru, že keď burza rastie, majitelia akcií sa cítia bohatší, budú vydávať viac peňazí a nezamestnanosť klesne. Namiesto toho, aby hospodárstvo zásobovali úvermi na investície, vytvára umelú bublinu zo vzduchu. Tá však čoskoro praskne, ako všetky predtým. Potom bude opäť oheň pod strechou a bude potrebné opäť zachraňovať banky.

Vďaka uvedeným podvodným privilégiám bankárov, ktoré sú štátom chránené a garantované, sa banky stali neuveriteľne veľké a mocné, prenikli každé hľadisko našej spoločnosti. Ich chápadlá sa všade pevne prisali a všetko vysávajú. Inými slovami, stali sa „významnými pre systém“, bez nich nič nefunguje. Preto sa tvrdí, že banky sú „príliš veľké na to, aby padli“. Celá spoločnosť je vydieraná a nútená do ich záchrany verejnými peniazmi, keď banky bankrotujú, volá sa to bail-out, alebo pomoc v núdzi. Nielen to, politici majú dovolené na záchranu bánk vyvlastniť vklady klientov, takzvaný bail-in.

Na ilustráciu toho, aké nebezpečne veľké sa banky stali, uvádzam príklad zo Švajčiarska. UBS, najväčšia švajčiarska banka, má bilančnú sumu 2,4-razy väčšiu ako HDP Švajčiarska. Je to šialenstvo, pretože UBS je iba jednou z mnohých bánk. V prípade kantonálnych bánk, ktoré sú čiastočne štátne, je to podobné. Banka kantónu Appenzell Innerrhoden má bilančnú sumu 2,3 miliárd švajčiarskych frankov, približne tri razy väčšiu, ako je hospodársky výsledok kantónu. V prípade úplnej straty by obyvatelia kantónu Appenzell Innerrhoden museli pracovať tri roky, aby ju pokryli. V kantóne Obwalden je bilancia banky 1,7-násobne vyššia ako hospodársky výsledok kantónu. Ak sa tieto banky dostanú do ťažkostí, strhnú so sebou celý štát. Ako to mohli politici dovoliť?

Máloktorý klient, ktorý vkladá svoje peniaze na účet v banke, si uvedomuje že kto má vklad v banke, ten poskytol banke úver. Je omyl myslieť si, že banka peniaze uschováva. Nie, peniaze teraz patria banke a ona ich niekomu dlží. To absurdné je na tom to, že človek poskytuje banke úver bez toho, aby za to dostal nejakú istinu. Vkladateľ poskytne banke bianko úver. To znamená, ak sa banka dostane do ťažkostí a oznámi konkurz, vkladateľ je iba veriteľom, rovnako ako ostatní. Ochrana vkladov pre prípad nesolventnosti banky je rozprávka. Právne človek na ňu nemá nárok, je dobrovoľná. Videli sme na Cypre, aké bezpečné vklady sú: nijako.

Tento nádor zvaný bankový systém sa rozvinul do patologickej rakoviny, ktorá napadla celý organizmus a stále sa rozširuje. Tento zhubný nádor porastie dovtedy, až kým nás ako hostiteľa zabije. Peňažný a úrokový systém núti k trvalému rastu, tlačí do stále väčších dlžôb, do stále väčšieho zotročenia ľudstva. Na dosiahnutie rastu, o ktorom politici ustavične rečnia, je potrebné otvoriť nové trhy, čiže viesť vojny. Nie je náhodou, že po založení Fed v roku 1913 o rok neskôr začala I. svetová vojna. Vojna je totiž pre bankárov ten najlepší biznis. Štáty, aby mohli viesť vojny, sa musia masívne zadlžiť.

Ak by štáty museli viesť vojnu z vlastných daňových prostriedkov, I. svetová vojna by skončila už po šiestich mesiacoch, pre nedostatok peňazí, ak by ju vôbec začali. I. svetová vojna päť rokov iba preto, lebo bankári financovali vojenskú mašinériu oboch strán. V rámci nej padlo na celom svete deväť miliónov vojakov a šesť miliónov civilistov. To znamená, bankári sú zodpovední za smrť 15 miliónov ľudí a Nemecko muselo až do roku 2010 platiť reparácie. Čiže viac ako 90 rokov splácalo dlhy a ich úroky.

Ako vieme z knihy Christophera Clarka, profesora pre Nové európske dejiny na St. Catharine’s College v Cambridge s názvom Námesačníci (Die Schlafwandler), nemecká cisárska ríša NEBOLA zodpovedná za prvú svetovú vojnu. On to síce nehovorí, ja však tvrdím, že to boli globálne finančné záujmy, chceli vojnu a financovali ju. Preto nikdy nebude mier, pretože pre bankový systém sú potrebné pravidelné vojny. Preto nasledovala II. svetová vojna a odvtedy mnohé ďalšie vojny, ďalšie vojny pribudnú. Situácia v roku 2014 je rovnaká ako v roku 1914 pred vojnou.

Musí sa zadlžiť stále viac štátov, ale aj mestá, obce, firmy a súkromné osoby (Slovensko a jeho si túto úlohu plnia vzorne, pozn. prekl.). Motto znie: kúp dnes, zaplať neskôr, alebo prisľúb darčeky a zaplať ich dlhmi. Dlhová špirála musí ustavične rásť. Je to preto čisté klamstvo, keď politici vo svojich nedeľných príhovoroch tvrdia, že treba dlhy znížiť. To sa nedá. Ako som skôr vysvetlil, systém úrokov tlačí do zvyšovania množstva peňazí novými dlhmi, rovnako ako nádor v tele vytvára stále viac metastáz a napáda zdravé bunky.

Buď sa budeme nečinne prizerať, až finančný systém uvrhne do chudoby a zničí celú spoločnosť a ľudstvo, alebo niečo proti tomu podnikneme. Požiadavka zrušiť Fed a všetky ostatné centrálne banky je správna, je však iluzórna. Moc bankárov nad politikou je príliš veľká na to, aby hlasovali za jej zrušenie. Politici sú v tomto ohľade bezmocní a nerozhodujú. Jediné, čo môžeme robiť, je bojkotovať ich peňažný systém, nevyužívať ho. Každý sa môže rozhodnúť, či a v akom rozsahu bude využívať služby bánk. Ak by ich bojkotovali mnohí, systém zomrie.

Internet je naša záchrana. Videli sme, ako svetové sieť dokázala odstaviť celé odvetvia. Padli monopoly v mnohých oblastiach. V súčasnosti si zájazdy a hotely rezervujeme priamo. Výrobky a služby si objednávame online. Tovar si hľadáme a kupujeme bez prostredníkov. Informujeme sa cez internet bez klamárskych médií. Alternatívy existujú aj pre finančný systém a banky nebudú viac potrebné. Napríklad crowdfunding, resp. tzv. davové financovanie, systém obstarania prostriedkov na projekty cez množstvo osôb alebo poskytovateľov kapitálu, pozostávajúcich z používateľov internetu. Alebo peer to peer lending resp. systém tzv. priameho úverovania, úver poskytovaný súkromnými osobami priamo súkromným osobám, pri úplnom obídení banky.

V konečnom dôsledku nebudú potrebné ani ich peniaze, pretože existujú kryptografické peniaze, ktoré možno bez kontrolného medzičlánku, bez nákladov a oneskorenia používať na platby na celom svete. Každý deň rastie akceptancia a možnosť použitia týchto internetových peňazí. Žiadne úroky, žiadne poplatky za vedenie účtu, žiadne poplatky za prevod, žiadne kurzové straty pri prechode z jednej meny na druhú, žiaden tajný výbor, ktorý zvyšuje alebo znižuje objem peňazí. A k tomu ešte jedna výhoda: tieto peniaze sú anonymné. Rovnako ako možno povedať, že sieť je jeden veľký počítač, nové peniaze sú tiež v sieti a patria nám všetkým.

Ak budeme chcieť, centrálne banky a celý peňažný a finančný systém budú rovnako ako dinosaury odsúdené na zánik. Budú tieto nové možnosti preklínať a sabotovať, aj tak robia, ale zadržať ich už nedokážu. Aj keď budú neúspechy, prehrali, sú hotové, ibaže to ešte nevedia. Je to výlučne na nás, či chceme byť naďalej ich otrokmi, alebo sa chceme oslobodiť. Po 100 rokoch Fed prišiel čas, striasť pijavice a ukázať im prostredník.

Na záver jedna zaujímavá otázka: Čo myslíte, ako sa vyvíjalo americké hospodárstvo pred rokom 1913, bez Fed ako centrálnej banky? V časoch pred Fed bol v Amerike najvyšší rast hospodárstva. Bolo to tiež najdlhšie obdobie takmer 100 rokov stabilnej kúpnej sily dolára bez inflácie. Neexistovala ani daň z príjmov, tá bola zavedená až v rovnakom roku, ako Fed. Nebola to žiadna náhoda, táto daň bola vytvorená na pokrytie úrokov, ktorá štát musel platiť Fed. Daň z príjmov existuje iba pre centrálne banky.

Ako som uviedol na začiatku, bankári uskutočnili puč, na vyrabovanie Ameriky. Fed rovnako ako všetky centrálne banky existuje iba na to, aby majetok obyvateľov previedla finančnej elite. To je jej jediný účel. Všetky ostatné dôvody, o ktorých nás presviedčajú, sú rozprávky. Napríklad rozprávka o tom, že Fed bráni hospodárskej recesii. Od roku 1913 nastalo 18 recesií a depresií: v rokoch 1918, 1920, 1923, 1926, 1929, 1937, 1945, 1949, 1953, 1958, 1960, 1969, 1973, 1980, 1981, 1990, 2001 a tá z roku 2008 prebieha doteraz. Poriadne veľká  lúpežná výprava čoskoro príde.

Pri príležitosti stého výročia Federálnej rezervnej banky autor „The Creature from Jekyll Island: a Second Look at the Federal Reserve” G. Edward Griffin vyhlásil: „Ak Amerika nezruší Federálny rezervný systém, Federálny rezervný systém zruší Ameriku.“

A celkom na záver poviem ešte jedno: Fed NIE je na čele mocenskej pyramídy, existuje inštitúcia nad ňou, ktorá diktuje finančnú politiku USA a kontroluje trhy. NIE sú to zvyčajní podozriví, veľké banky a súčasne akcionári Fed, aj keď majú veľký vplyv. Kto to je, o tom napíšem v novom roku článok špeciálne venovaný tejto téme. Bude to napínavé.

preklad z nemčiny ďurino, december 2013