Za Boha, za tarot

Podrobnosti

Speciály CFP! / Svět kolem nás|

4. září 2009|

Michal Havran ml.|

7485 x

V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia spievali britskí The Specials proti extrémne pravicovej strane British National front, ktorá bojovala za rasovú čistotu Spojeného kráľovstva. Specials, Selecters, Bad Manners, britské formácie z južného Londýna, či z chudobných predmestí Birginhamu nosili dockerské topánky Doc Martens, bombery, mali vyholené hlavy, verili v sociálnu spravodlivosť, rasovú rovnosť a nazývali sa skinheads.

 

Fatty, charizmatický spevák Bad Manners, už vtedy vedel, že o prácu nepripravujú Britov jamajskí a pakistanskí prisťahovalci, ale ekonomický systém, ktorý urobil z láskavého Albionu Thomasa Maloryho, Shellyho a Byrona ponurné neoliberálne geto Margaret Thatcherovej.

Dnes, na konci prvej dekády 21. storočia, sa americký pastor Steven Anderson z protestantskej apokalyptickej sekty Baptistickej cirkvi zbožného slova modlí za smrť Baracka Obamu. „Aby som bol úprimný, modlím sa, aby Obama umrel. A nie som  jediný, som len jediný, kto má odvahu to povedať," vyhlásil tento kazateľ kresťanskej lásky.

Medzi jeho farníkov patria pravicoví militanti, ktorí prišli provokatívne ozbrojení na stretnutie s americkým prezidentom v Arizone. Každému je predsa jasné, že v Arizone ste mužom iba vtedy, keď si ohrievate geneticky upravovanú fazuľu z konzervy, jazdíte na aute, ktorého spotreba prevyšuje náklady na vykurovanie ktorejkoľvek európskej materskej školy, pozeráte Fox News a zbraň odkladáte iba pred vstupom do kostola. Lebo tam vám farár vysvetlí, že koniec sveta je už blízko a najlepšie pripravíme Pánovi cestu tak, že povraždíme čo najviac černochov, demokratov, homosexuálov a  všetkých, čo majú maturitu.

Dnešný slovenský skinhead nosí bundičku Thor Steinar, verí, ako sa píše na stránkach Slovenskej pospolitosti, že Ježiš nebol Žid ale Kelt a spolu s kardinálom Jánom Sokolom sníva o tom, ako Rýchla divízia slovenských kolaborantov dorazila s wehrmachtom na Kaukaz a možno vztyčovala nacistickú a gardistickú vlajku na Elbruse. Museli to byť požehnané časy, pospolitý ľud sa triasol v bázni pred svojimi farármi, Cigáni mohli prinajlepšom veštiť a Židia tu odrazu neboli...

Slovenský neonacista teraz nepotrebuje na svoje vyhlásenia pokútne weby zavesené na serveroch v Dánsku a Rusku. Má k dispozícii slovenské médiá. TA3 poslušne zahlási, kde bude nasledujúci pochod, príde aj TV Markíza, možno bude priamy prenos z „robenia poriadku s Rómami". Urobíme diskusnú debatu s Vladimírom Palkom, ktorý chce zverejňovať štatistiku rómskej kriminality. Neogardista je dnes na prvých stranách, lebo všetkým je predsa jasné, ako spievala Zóna A, že „cigánsky problém vyriešiť treba".

V časoch vrcholiaceho násilia v Severnom Írsku uvalili britské médiá na predstaviteľov Írskej republikánskej armády informačné embargo. Gerry Adams a Martin McGuiness, ktorých britská tajná služba MI 5 podozrievala z mučenia vojakov, mali v televízii dištanc a tridsať rokov nepočul nik ich hlas. Myslím si, že od Orknejských ostrovov na severe Škótska po bielu, zle odkrojenú tortu Doverských útesov sa nikdy nikto nesťažoval na nedostatok informácii o tom, čo robila teroristická IRA.

Aj napriek tomu, že Rómovia by museli vyrúbať celú sibírsku tajgu a vykopať všetky zemiaky, ktoré sa urodili v Európe od čias, ako nám ich priviezli Španieli z Nového sveta, aby sa vyšvihli na podvody, ničenie verejného priestoru, korupciu a klientelizmus slovenských politikov za posledné dve desaťročia, sú dnes v centre záujmu spoločnosti Spektáklu, ktorá sa živí podsúvaním stále nových a nových inscenovaných mediálnych tém.

Slovenská tlač, televízne a rozhlasové stanice asi pochopili, že keďže nemajú nato, aby sa vymanili spod politického vplyvu, môžu do nemoty, pod zákernou výhovorkou na „povinnosť informovať" ukazovať človeka, o ktorom nechcem ani vedieť, že existuje. A tak občania podpisujú háročky nejakej neonacistickej strany, lebo veria, že títo šuhajkovia z novodobých pohotovostných oddielov ochránia ich záhradky pred Rómami.

Nie som si istý, či si ešte médiá v tejto krajine uvedomujú, že žurnalistika, ako každé iné povolanie, nesie dôsledky za svoju prácu. Pravdou totiž je, že bez televíznych staníc by neogardisti iba smutne závideli českým a maďarským neonacistom, ktorí svojich Rómov už začali vraždiť.

Súčasťou spoločenskej karantény bývajú v civilizovaných štátoch aj cirkvi a cirkevné spoločenstvá. Na stránkach tlačového oddelenia Konferencie biskupov niet ani náznaku toho, čo si myslí najväčšia slovenská - rímskokatolícka cirkev o tom, že na výročie Slovenského národného povstania utekajú Rómovia do lesov. Nič podobné nenájdete ani medzi vyhláseniami Slovenskej evanjelickej cirkvi.

Neviem, či čakajú páni biskupi na prvú vraždu, aby napísali pastiersky list a pripomenuli svojim farníkom, že rasová nenávisť patrí medzi najťažšie hriechy, ktoré sa nedajú vykúpiť ochránenou kukuricou, ani ospravedlniť strachom.

Hádam by cirkvi, ktoré sa tak rady a pohotovo vyjadrujú k prezidentským voľbám, mohli povedať, čo si myslia o tom, že po ich diecézach tiahnu neonacistické bandy, veriace v paleoárijský pôvod kresťanstva a správajúce sa ako Zlí muži z Bodie, ktorí terorizovali farmárov na americkom západe. Možno by to mohli dokonca pochopiť ako povinnosť vzhľadom na to, že kardinál Ján Korec týmto ľudom požehnával zástavy a ostatné artefakty týchto pohanských uctievačov bôžikov.

Zmes povier o cigánskych kočovníkoch, ktorí veštia z kariet, zbierajú byliny a podkúvajú kone Luciferovi, sa v Európe objavila začiatkom stredoveku. Pre vtedajších ľudí predstavovali ich vlastnú odvrátenú tvár. Všetko čo by sami robili, keby lietali s čarodejnicami na sabaty, obcovali s démonmi, alebo sa zhovárali s mŕtvymi.

Stredoveký Róm bol živým archetypom nečistého národa, ktoré podľa legiend zatvoril Alexander Veľký na Kaukaze za železné vráta až do čias, keď nastane koniec dejín. Rómovia sa nikdy nestali riadnou súčasťou európskych spoločenstiev, vždy žili na okraji a uznania sa im dostalo iba v prípade, keď sa preslávili ako slávni hudobníci, tanečníci alebo remeselníci.

Aj dnes sú v úlohe neviditeľného nepriateľa, prízrakom z tarotovej karty, zákernou bytosťou, ktorá vám v noci odnesie úrodu do osady, fanstakným figurantom stoviek Trebuľových televíznych reportáží, v ktorých sa rómske deti lepia na karneval Spektáklu ako hmyz na mucholapku.

Aby sa náhodou slovenské médiá, cirkvi a politici nemýlili. Slovenskí neonacisti nie sú našimi žoldniermi, ktorých necháme urobiť špinavú robotu, ktorej sa štítime. Nikdy v histórii extrémnej pravice nebol misionársky koncept jej metodologickou súčasťou. Neexistuje žiaden „slušný Róm", o ktorom snívajú testosterónoví bojovníci z Walhally, tak ako pre nich nikdy neexistoval „integrovaný Arab" alebo „slušný Žid". Viera extrémnej pravice totiž nevychádza z toho, že všetci musíme rešpektovať spoločné pravidlá, ale z toho, že belosi sú nadradení všetkým ostatným ľudským bytostiam.

Neonacistom nejde o to, aby Rómovia pracovali, mali v domoch a v ich okolí čisto. Presne tak, ako ich predchodcom, ktorí utrpeli v roku 1945 porážku, nešlo o to, aby sa Židia stali Nemcami. Všetci dobre vieme, že ani úplná a dôkladná integrácia nikoho nezachránila pred deportáciami, tak, ako Barack Obama nedokázal úplne zmyť zo seba podozrenie perfídneho slovenského týždenníka o tom, že vedie akýsi dvojitý život a v skutočnosti je moslimom.

Extrémna pravica verila vždy iba na konečné riešenie. Povedzme si otvorene, povinná školská dochádza rómskych detí, čisté byty, koniec kupliarstva a úžerníctva sú len malým uspokojením pre tých, čo snívajú spolu s baptistickým pastorom o tom, že Rómovia by sa tiež mali škvariť v pekle, odkiaľ nakoniec, podľa našej ľudovej tvorivosti určite aj prišli.

Slovenský historický osud zrejme chcel, aby v deň, keď si štátni predstavitelia robia z pancierovaného vlaku SNP Disneyland a vozia sa po kopcoch, akoby boli v strašidelnom zámku, sa znovu stretávajú neonacisti, sprevádzaní svojimi vernými televíznymi stanicami a novinami.

Ľudácki pohrobkovia by chceli, aby sa z nich stali pahrobkovia, ktorí rozfúkajú rómske hlinené domy na všetky strany. Zrejme zabudli, tak ako mnohí v tejto krajine, že sa pred šesťdesiatimi štyrmi rokmi ich Vodca zastrelil v Berlíne potom, ako zistil, že jeho severskí bôžikovia prehrali na ruských pláňach, francúzskych plážach, v africkej púšti a aj v slovenských horách.

Naši súčasní politici by si zase mali uvedomiť, že za všetky ich štvavé a cynické vyhlásenia, zužovanie verejného priestoru na ustavičný konflikt medzi záujmovými  skupinami, ktoré chcú ovládnuť lesy, vzduch a vodu, sa raz budú zodpovedať nie svojim voličom, ale dejinám.

 

Převzato z Le Monde Diplomatique JTT

Komentáře