Dohoda púta pozornosť v súvislosti s pokusmi Západu izolovať globálne Rusko. Pritom Rusko rozširuje svoju prítomnosť v Afrike na úkor Francúzov (Stredoafrická republika, Burkina Faso, Mali, Líbya, Alžírsko, Egypt).
Viaceré africké vlády vypovedali francúzsku armády zo svojej krajiny, dôvodom bolo najmä podozrenie, že francúzska armáda spolupracuje s islamskými teroristickými skupinami, proti ktorým mala bojovať. Ide o osvedčený scenár uplatňovaný Západom. Napr. Islamský štát sa v Sýrii a Iraku za rozsiahlej prítomnosti armády USA rozšíril, ktorá svoju prítomnosť zdôvodnila práve bojom proti nemu.
Potom ho Američania na časti území vytlačili a zaujali jeho miesto.
Podobne svoju vojenskú prítomnosť v afrických krajinách zdôvodňovalo aj Francúzsko. Tieto praktiky bývalej koloniálnej mocnosti sa však nepáčia africkým krajinám. Nečudo, že francúzskych vojakov nahrádzajú ruskí a africké krajiny odmietli hlasovať za sankcie proti Rusku.
Rusko preto na Ukrajine berie do úvahy postoje nezápadných krajín a prispôsobuje tomu charakter svojej operácie.
Africké krajiny (a nielen africké krajiny, ale aj arabské, ázijské, juhoamerické) sa odmietli pripojiť k západným krajinám proti Rusku, vidia v tom imperiálne pokusy Západu podriadiť si celý svet svojim imperiálnym pravidlám, pokusy vytvárať svetové impérium. V určitom zmysle vidia v ruskom konaní vzburu sveta proti imperiálnym praktikám Západu a sú ochotné ho v tomto smere podporovať. Typický je postoj Indie, ako bývalej kolónie Británie, ktorá sa z nepatrného odberateľa stala hlavným odberateľom ruskej ropy.
Podobne postoje Turecka, Saudskej Arábie, Brazílie. Nedá sa povedať, žeby tieto krajiny podporovali ruskú operáciu, skôr tieto krajiny zacítili príležitosť počas preformátovania sveta hrať svoju osobitnú hru a posilniť svoje globálne postavenie.
Pri hlasovaní v OSN zároveň nezápadné krajiny nepodporili územnú expanziu Ruska.
Aj keď za pomoci referend. Je zrejmé, že globálnym postojom Rusko prispôsobuje charakter svojej operácie. Aj pre mnohých prekvapivé stiahnutie sa ruskej armády z charkovskej a chersonskej oblasti. Rusko podľa toho nemá v úmysle dobyť veľké ukrajinské územie a okupovať ho. Nemá to ekonomický zmysel, znamenalo by to vysoké náklady bez úžitku. Dnes v globálnej ekonomike je efektívnejšie spolu obchodovať, dobývať územia obchodne, hospodársky, nie vojensky. Územne sa preto Rusko zameria zrejme len na obsadenie území s ruským obyvateľstvom a bude posúvať hranicu frontovej línie podľa charakteru rakiet dodaných na Ukrajinu, aby oddialilo dĺžku letu od ruského územia.
Rusko posledné desaťročie si všímalo globálny vývoj, úpadok Západu a rast Ázie, preto svoju pozornosť obrátilo z Európy na Áziu. Jeho operácia na Ukrajine je súčasťou tohto obratu, čo Západ nejako nepochopil pri svojom pokuse izolovať Rusko.
Myslím, že hlavným cieľom Ruska dnes nie je územne obsadiť Ukrajinu. Ale s minimálnymi stratami a nákladmi dosiahnuť jej neutralitu. Vojensky, hospodársky, priemyselne ju neutralizovať, zlikvidovať jej vojenský a ekonomický potenciál. Tým prestane byť zaujímavá aj pre EÚ a NATO, stane sa skôr príťažou a nočnou morou, ak sa bude tlačiť do EÚ.
Preto nemožno očakávať nejaké veľké ruské ofenzívy a zaberanie rozsiahlych území, ako nám to zvestujú západné médiá a už vôbec nie útoky na východoeurópske krajiny. Ruská operácia bude mať aj naďalej pomalý ničivý charakter.
