Sýria, Irán, Libanon....Rusko

Podľa vodcu tejto skupiny je tento krok tým správnym najmä pre iránsky ľud a jeho snahu o demokraciu. Vymazanie z čiernej listiny zároveň ponúka šancu na priblíženie sa medzinárodnej komunite.

Povedzme si niečo o Mujahedeenov...ich história sa datuje od 60tych rokov, kedy sa búrili proti vládnucemu iránskemu Šachovi, po islamskej revolúcii v roku 1979 kedy bol Šach nútený odísť sa neskôr postavili aj proti náboženskému  vedeniu krajiny. 

Hlavní činitelia Mujahedeenov  sídlia  v Paríži a v poslednom období vyvíjali enormné úsilie a   finančné prostriedky na zmenu ich  statusu teroristickej organizácie.

Podľa posledných vyhlásení plánujú zložiť zbrane a pokračovať  v mierovej revolúcii na zmenu iránskeho režimu.  Ich predstava o Iráne sa však až príliš nápadne zhoduje s predstavou USA čo znamená, že Irán sa má stať mierovou, demokratickou, bezpečnou, stabilnou a najmä nenukleárnou krajinou, ktorá sa bude etablovať v medzinárodnej komunite.

Čo sa však často neuvádza je pravdepodobná účasť Mujahedeenov na atentátoch, ktoré sa za posledné roky uskutočnili na iránskych atómových vedcov s cieľom  spomaliť jadrový program krajiny.

Z globálneho pohľadu treba brať do úvahy aj ďalšie skutočnosti najmä situáciu na Blízkom Východe. Momentálna zhoršujúca sa situácia v Sýrii a podpora Iránu – vojenská a ekonomická. Najmä tá ekonomická má v samotnom Iráne negatívny vplyv na obyvateľstvo, ktorému sa dlhodobo nepozdávajú sankcie, ktoré neustále znižujú životnú úroveň /v poslednom týždni sa znížila hodnota iránskej meny voči doláru o 40%, čo opäť vyhnalo obyvateľov do ulíc/. Popri tom Irán finančne podporuje hnutie Hizballáh a teraz vo veľkej miere aj Sýriu. Okolnosti tak vytvárajú   vhodné podmienky na možnú revolúciu v samotnom Iráne.

V tomto turbulentnom období sa teda dejú alebo udejú  zmeny v Sýrii, Iráne a aj samotnom Libanone, kde  po zmenách v uvedených prvých dvoch štátoch zostane osamotené hnutie Hizballáh.

Ak je teória správna  dochádza k závratným zmenám, ktoré uvíta USA a Izrael. Na druhej strane Rusko stráca posledných partnerov –Sýriu (posledný arabský spojenec) a Irán. Ich stratou tak prichádza o svoj jediný „teplovodný prístav“  sýrsky Tartous využívaný aj pre vojenské námorníctvo, strategických spojencov na Blízkom Východe a odbytisko na vojenský materiál.

V globále sa tak opäť zmení pomer síl, každý si pamätá Perestrojku a jej následky na zahraničný vplyv Moskvy, keďže momentálne sa  vytvára priestor na druhú  vlnu  zmien a obmedzenie vplyvu Ruska.