Interview s predsedom Zväzu palestínskych študentov Luayom Zaoolom pripravené pri príležitosti spomienky na úmrtie Jásira Arafata

Podrobnosti

ze světa / Blízký východ|

21. listopad 2010|

Peter Ďurkovič|

6162 x

Jásir Arafat sa narodil 24. augusta 1929 v Jeruzaleme, je tiež známy pod menom Abu Amar.

Zároveň musím zdôrazniť, že to bol najdôležitejší palestínsky a arabský politik v našich celých dejinách. V rokoch 1969-2004 bol Abu Amar predsedom Organizácie pre oslobodenie Palestíny a zakladateľom najväčšieho palestinského hnutia Fatah.

V roku 1994 dostal Abu Amar Nobelovu cenu za mier a v ďalšom roku sa stal prezidentom palestínskej samosprávy. Abu Amar bol otcom pre všetkých Palestínčanov, keďže od mladého veku prezentoval našu krajinu - Palestínu cez generálny zväz v Káhire. V tom čase sme nemali žiadnu organizáciu, ktorá by pomáhala Palestínčanom.

Vy ste ho poznali osobne ako by ste ho charakterizoval ako človeka ?

Bol to jemný človek s veľkým srdcom, bol pre mňa ako otec. Zároveň si spomínam ako som ho prvýkrát stretol v Betleheme . Vtedy nám povedal: „ Musíte pokračovať v štúdiu, musíte mať dobré vedomosti, keďže naša krajina vás potrebuje." Nemal som s ním ešte v tej dobe osobný kontakt, keď som však neskôr začal študovať na univerzite náš kontakt sa zintenzívnil. Pýtal sa nás ako otec, či sa nám darí, čo robíme pre ďalší úspech nás a našej krajiny. Neskôr začala II. Intráda a náš kontakt sa zintenzívnil, keďže som bol predsedom univerzitnej študentskej rady. Začal som sa sním střetávat viackrát a spomínam, že pokiaľ mali študenti akýkoľvek problém J. Arafat im vždy rád pomohol. Stačilo len osloviť J. Arafata a on priamo pomáhal osobe, ktorá to potrebovala. Po II. Intifáde sa zároveň uľahčil prístup obyčajných ľudí k Arafatovi. Spomínam si ako som sa stretol s Arafatom v priebehu Intifády, kedy žil Arafat v obkľúčení. Araft žil ako jeden z nás, nepožíval bohatstvo ako ostatní prezidenti, viedol skromný život. Žil ozaj jednoducho čo mi na ňom tiež imponovalo, zaujímal sa obežné o problémy ľudí, čo hneď odbúralo nejaký strach, či neprirodzený rešpekt. Bol pre mňa hrdým človekom, no medzi ním a nami mladými neexistovala hranica.

J. Arafat bol veľkým človekom, ktorý pomohol mne aj ostatným mladým Palestínčanom, bol nám ozaj blízky človekom ako otec. Bol známym v celom arabskom svete, ale aj v ostatných krajinách, kde si získal uznanie a rešpekt.

Čo vlastne znamená 11. november pre Palestínčanov, keďže je to dňom úmrtia J. Arafata ?

Pre nás je to veľká katastrofa, keďže sme stratili veľkého človeka, ktorý zastával Palestínu. J. Arafat žil, aby priniesol slobodu Palestínčanom. My sme stratili nášho otca, ktorý ukazoval našu pravdu celému svetu. Nikto pred ním nemal taký pohreb ako J. Arafat, spojili sa všetky skupiny Fatah, Hamas a ďalšie skupiny, aby mu vzdali poctu. Zároveň mu bola vzdaná úcta v ďalších krajinách ako Francúzsko, Egypt a ďalšie.

Ako by si chcel pokračovať v jeho odkaze Palestínskemu ľudu?

Je to veľmi dobrá otázka. Ak chceme žiť skutočný mier musíme ako mladí Palestínčania a mladí ľudia na celom svete otvoriť svoje myslenie. Mojím krédom je: Mladí bez hraníc. Chceme pokračovať v jeho ceste slobody, chceme ďalej prezentovať našu krajinu, chceme mať mier pre naše deti a slobodu pre našu krajinu. Zároveň musím povedať, že pre mier potrebujeme pomoc z celého sveta. Nemôžeme povedať, že u nás je mier a pritom denne zomierajú ľudia. Taktiež chcem poďakovať ľuďom na Slovensku za ich záujem a podporu na našej ceste slobody. Vďaka Arafatovi, tomu, že mi dal dôvod na pokračovanie v štúdiu a vďaka slovenskej vláde, ktorá nám dala možnosť študovať som dnes tu.

Ako vlastne zomrel Arafat?

Doteraz to nie je úplne jasné ako zomrel Abu Amar. Podľa môjho názoru bol otrávený. Počuli sme rôzne falošné dôvody, no nikto nepovedal a nevyšetril skutočné okolnosti. Všetci Palestínčania čakajú na fakty. Ak si myslíte, že Abu Amar zomrel nie je to pravda. Abu Amar žije v každom Palestínčanovi, v každom kúsku slobody na svete. 11. November si pripomínajú všetci Palestínčania a ja si želám, aby Palestínčania mali čoskoro vlastný štát, kde budú žiť bez strachu a slobodne. Na záver chcem spomenúť Palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása (Abu Mazen), ktorý sa taktiež snaží pokračovať v Arafatovom odkaze, v čom ho podporujem. Verím, že spolkne vybudujeme spoločný Palestínsky štát, pre všetkých Palestínčanov.

Peter Ďurkovič pre BlizkyVychod.sk

Komentáře