Kde leží riešenie nekončiacej krízy?

V tomto článku pri riešení krízy dáva Paul Krugman väčší dôraz na znižovanie nezamestnanosti ako na znižovanie zadlženosti štátu. Podľa neho by mali vlády zvýšiť výdavky namiesto škrtov v rozpočte aj za cenu ďalšieho zadlžovania, lebo podľa neho je dlhodobá nezamestnanosť väčší problém. Vo svojej knihe dokonca píše:" V čase, keď sa mnohí dlžníci snažia skôr šetriť a splácať dlhy, je dôležité, aby sa niekto správal opačne: viac míňal a viac si požičiaval, pričom ten niekto je logicky vláda." Pritom tvrdí, že dlhy sa nemusia nikdy splatiť pokiaľ rastú pomalšie ako inflácia a môžu byť neustále financované novými pôžičkami.

Ďalej apeluje na bezdôvodné obavy z vysokej inflácie, ktorá je podľa neho veľmi nízka a nezaškodilo by keby bola aspoň na úrovni 4-5%. Tak neviem, kde pán Krugman žije ale nikto zámerne nepožičia za úrok pod mierou inflácie. Dnes si také Grécko, hlavný ťahún krízy v EU, požičiava peniaze s úrokom nad 6% čo je o polovicu viac ako 4% inflácia, ktorú odporúča pán Krugman, pričom v USA je tento rok inflácia na úrovni 1,7%. Slovensko si napríklad v septembri tohto roku požičialo peniaze za rekordne nízky úrok 3,375% a Nemecko si požičiava za približne 3% pričom inflácia v EU na tento rok je 2,4%. Ani nositeľ nobelovej ceny nehľadá príčiny krízy ale hľadá riešenia na dopady krízy.

Za prvé, kríza nevznikla na základe vysokej nezamestnanosti ale na vysokej zadlženosti a ziskuchtivosti bánk, ktoré poskytovali pôžičky každému. Po druhé, jeho teória vôbec nefunguje. Obama za jedno svoje obdobie zadĺžil svoju krajinu viac ako všetci jeho predchodcovia dokopy a pritom v USA nezamestnanosť rastie a podniky sa ďalej zatvárajú. Podľa mňa sú hlavnými príčinami krízy inflácia, úrok a banky, ktoré majú na starosti obe tieto veličiny.

Inflácia je podľa mňa nezmysel, kedže objem platidla v ekonomike nemá vplyv na jej vývoj. Akékoľvek množstvo platidla v ekonomike zabezpečí všetky ekonomické procesy, pričom vyššie množstvo platidla to zabezpečí pri vyššej cenovej hladine ale rovnako dobre to zabezpečí aj menšie množstvo len pri nižšej cenovej hladine.

Úrok je ďalšia diskutabilná veličina, ktorá zaručuje, že čas od času musí niekto v ekonomike skrachovať, kedže úrok vytvára nedostatok peňazí v ekonomike. Treba vrátiť viac ako bolo požičané a pritom tie peniaze, ktorými je potrebné zaplatiť úroky neexistujú.  Budú existovať až v momente ak si niekto iný zoberie pôžičku, čo je jediná možnosť ako môžu peniaze vzniknúť. Takže podľa mňa, ak sú banky zodpovedné za infláciu a úrok, tak potom sú to zbytočné inštitúcie. A sú zbytočné pretože nevytvárajú žiadnu reálnu hodnotu ani žiadnu réalnu službu. Zoberte si koľko ton miliárd  peňazí sa nenávratne vyhodilo na ich záchranu a pritom to nedokázalo vyriešiť krízu. Ak by tie peniaze boli použité akokoľvek inak, napríklad na založenie štátneho podniku, na výskum alebo na výrobu úspornejších spotrebičov alebo do obnoviteľných zdojov, hneď by to malo kladný dopad na ekonomiku. Týmto by sa vyriešila aj Krugmanová nezamestnanosť, ktorá podľa neho je liekom na krízu. Okrem toho sú banky od ich vzniku nesolventné spoločnosti. Prečo je tomu tak? Lebo ak by si klienti hoci akej banky chceli vybrat svoje peniaze, tak žiadna z nich nebude schopná splniť si svoje záväzky. Tento jav poznáte ako "run na banku." V žiadnej inej spoločnosti tento jav nemôže nastať, je to možné jedine v banke.

Podľa mňa je bankový systém prežitok z čias minulých a svet sa dnes potrebuje pohnúť o krok ďalej a zbaviť sa zbytočných priživníckych spoločností ako sú banky, centrálne banky, reklamné spoločnosti, právnický systém(alebo ho postaviť úplne odznova) a iné veci, ktoré nám život nijako neuľahčujú ani nezlepšujú. V prvom rade by ľudia mali vedieť aj o alternatívnej strane ekonomiky a využiť jej možnosti vo svoj prospech a nenchať sa okrádať štátom, bankami či dokonca zamestnávateľmi. Problémom je, že o alternatíve sa len ťažko dozviete z ľahko dostupných zdrojov a ani v škole to neučia, pretože škola tu je len nato aby vychovala ďalšie generácie otrokov, ktorí budú svoj život financovať predávaním svojho najcennejšieho majetku a to času a zdravia v zamestnaneckom pomere. A aby toho nebolo málo tak za svoj čas dostanú len takú almužnu aby s ňou mohli prežiť práve jeden mesiac a boli tak nútení ísť zase do otrokárne po ďalšiu almužnu.

Svoje reakcie prosím posielajte na: Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript.