Kmene Slovanov.
Vynorili sa z hlbín histórie. Sú tu a tvoria väčšinu v Európe. Od pôvodného kmeňa postupne sa oddelili jednotliví náčelníci a vypochodovali do neznáma. Postupom času vznikali nárečia odlišujúce sa od pôvodného a tak máme jazyk slovenský, jazyk poľský…a tak, a pod.
A práve podobnosť jazykov je nesporne dôkazom kmeňovej príbuznosti Slovanov, nech sa už premenovali na takých, alebo onakých.
V dokladoch mali by všetci Slovania písať národnosť : Slovan, nárečie : slovenské, poľské…atď. Do učebníc sa to zatiaľ nedostalo, ale počkáme si.
Sme jedna rodina, ale ako to už býva, aj v rodine vznikajú rozpory. Ale keď ide do tuhého, mali by sme držať spolu.
Asi by sme mali.
Jeden pomenší kmeň Slovanov usadil sa v hornatej krajine pod Tatrami. Prežil aj preto, že bol týmito horami chránený. Raz stalo, že severný kmeň si robil zálusk na nás, ale asi hradba hôr to sťažila. Možno.
Slovania Slováci ! Máme bohatú históriu, aj keď nás skoro nevidno v tom mori slovanskom.
V priebehu histórie, ktorej nikto neunikne, patrili sme pod rôznych panovníkov Rakúsko – Uhorskej ríše, ale mali sme aj svojho kráľa Svätopluka na ktorého sme pyšní. Vládol krátko slovanskej Veľkomoravskej ríši pod Tatrami.
Dôkazom, že bol kráľ nie sú legendy, ale list od vtedajšej európskej moci východorímskej, ktorá ho oslovila titulom Rex, ako panovníka veľkej ríše. Vládol dvadsať tri rokov. Málo nato, aby sa stabilizovala vtedajšia vládna moc.
„ Hlaholika vznikla v 3 – 4 stor. pred príchodom Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu v 9. stor.
Slovania ako jediný kmeň, od okamžiku, kedy vstupujú na javisko dejín, požívajú pre bohoslužobné účely svoje vlastné písmo a reč“. ( Ivan Múller, filozof a historik)
Pápež Hadrián II. schválil slovienske preklady Svätého písma a liturgických kníh. (r.867) .
Zachoval sa Proglas – veľká báseň „ Predslov k svätému Evanjeliu „ od Konštantína –Filozofa, atď.
Matej I. Korvín založil v Bratislave univerzitu – Academia Istropolitana (r.1467) .
Roku 1657 bola založená Košická univerzita a Zlatou bulou Leopolda I. potvrdená.
Roku 1762 založenie Banskej akadémie v Banskej Štiavnici.
Nepíšem dejiny. Len útržky.
Od roku tisíc, do roku tisícdeväťsto osemnásť, nám vládlo päťdesiatpäť uhorských kráľov. Akurát dosť.
A boli vojny. Len čo jedna skončila, začala druhá. V Európe bola storočná, potom tridsaťročná a ďalšie a ďalšie. História eviduje štyridsať dva hlavných vojen v Európe.
*
Tá slovanská chasa tvorí cez tristo miliónov duší. Je to sila.
Bóže, prečo nedržia spolu. Prečo sú medzi nimi rozpory. Veď tvoria jeden kmeň.
História nám sa to snaží vysvetliť, ale pochopiť sa to nedá.
Dôvody sú podstatné, aj nepodstatné.
Okolo roku tisíc nášho letopočtu sa kresťanstvo rozdelilo na vetvu katolícku a pravoslávnu. To bola jedna z príčin rozdielneho vývoja.
Ďalej to bolo rozsiahle územie, ktoré v časoch konských povozov a hustých lesov hodne sťažilo komunikáciu medzi jednotlivými kmeňmi.
A tak ako stáročia bežali, história zaznamenávala zmeny a rozpory v komunite Slovanstva.
Škoda, veľká škoda, že tie rozpory musíme pripísať iba ľudskej neznášanlivosti a hlúposti.
*
Kmeň Poliakov, je severne od nás. Keby nie pohorie Karpát, tak sme Poliaci, alebo nie ?
Vyše tristo rokov Poliaci vyberali dane z trinástich spišských miest, asi preto je spiština taká podobná poľštine.
Americký spisovateľ H. Miller sa vyjadril, že má rád Poľštinu, lebo je mäkká. Mal kamaráta Poliaka. Aj ja som mal kamaráta Mariana, ktorý mi raz povedal, že : kto dže še vyľongne, tam ho čongne. Treba to preložiť ? Kto kde sa narodí, tam ho to tiahne. Raz bol som v spoločnosti Poliakov, kde sa spievalo, oslavovalo. Pýtal som sa ich ako sa im páči slovenčina : je šmišna – je smiešna. To ma prekvapilo, ale mne sa naopak smiešna zdá poľština, takže sme kvit.
U nás kolujú vtipy, akože kaktus pochodový, to je jež, a pod. Ďalšie vtipy radšej vynechám pre citlivé duše.
Prvým poľským kráľom bol Boleslav I. Chrabrý (r. 1025).
Poľsko je oproti nám veľká krajina a veľký národ. Tí zo severu, ani neevidujú nás. Raz som sa pokúšal rozprávať s jednou Poľkou zo severu v Zakopanom a ona nahnevane, prečo s ňou rozprávam po rusky. Nuž to je tá tragédia a bolesť Slovanov. Prečo to nepriateľstvo ?
Viedeň bola beznádejne obliehaná moslimami. Zasiahli Poliaci. Vytiahli kanóny na kopec, nasýpali pušný prah, naládovali gule a kráľ Jan III Sobieski zavelil : na nich, na tie neveriace duše. Vedľa, možno stál detvanec a pridupľoval: morho, radšej nebyť, ako byť otrokom.
Stalo sa to roku Pána 1683. Európa bola zachránená, ale ako vidno dnes, nie na dlho.
Poľsko, ako sa hovorí, má pohnuté dejiny, ale nie sú sami. Máloktorý národ mal vývoj bez problémov. Takto je to na našej rodnej zemeguli.
*
Západne od nás je kmeň slovanský, ktorého jazyk pre nás je na nerozoznanie. Tomu sa hovorí príbuznosť. Za Veľkomoravskej ríši sme tvorili jeden celok. Boli časy boli, ale sa minuli.
Tisíc rokov sme spoločne patrili pod Rakúsko – Uhorsko, ale Česi skôr pod Rakúsko a my pod Uhorsko.
Patrili pod Habsburgovcov, panovníkov, ktorých bolo celkom sedemnásť.
Najvýznamnejším českým panovníkom bol rímskonemecký cisár Karol IV. Roku 1348 založil Karolovu univerzitu, potom Karolov most, Karlštejn, atď.
Ešte západnejšie je kmeň Lužickosrbský. Je pod nemeckým vplyvom a trochu vzdialeným pre nás.
*
Slovanské more bolo rozdelené klinom ugrofínskych kmeňov a tak vznikli južní Slovania.
Slovinci, Chorváti, Srbi, Bosniaci, Moslimovia, Čiernohorci, Makedonci – aj ich rozdelilo náboženstvo na katolíkov, pravoslávnych, moslimov, čo je asi zrejme dobrým dôvodom na nepriateľstvo.
Srbi mali svojho kráľa aj cára. Slovinci patrili pod Habsburgovcov, Chorváti pod uhorských kráľov.
Podrobnejšia história je hrozne komplikovaná, ale ani jeden kmeň slovanský sa nerozplynul. Zachoval si svoju identitu, až na tie nešťastné rozpory.
*
Ak sa našinec dostane do reči s Rusom, hovorí suverénne po slovensky s ruským prízvukom a myslí si, že je geroj. Fakt je, že je množstvo ruských slov podobných slovenčine.
Rusi, najväčší kmeň slovanský vyvíjal sa samostatne od ostatných Slovanov. Prevzal východnú liturgiu pravoslávia.
Knieža Vladimír Svätý sa dal pokrstiť roku 988 v Kyjevskej Rusi. Odvtedy sa ruské oblasti otvorili kultúrnym vplyvom Byzancie.
Celkom Rusko malo dvadsať sedem cárov.
V 13 stor. vpadli do Ruska Mongoli, ktorých Rusi nazývali Tatármi a 240 rokov trvalo kým neodišli. Počas tohto obdobia mala veľký význam ruská cirkev, podliehajúca grécko-byzantskému patriarchovi v Carihrade na zjednotenie Veľkoruskej ríše.
Mongoli-Tatári uskutočňovali tolerantnú náboženskú politiku.
*
Prvé víťazné boje proti Švédom a Nemeckým rytierom viedol Alexander Nevský, novgorodské knieža (1240-42). Zastavil ich expanziu.
Ivan III. Knieža moskovské založil veľkú ríšu, ktorá sa stala ruským národným štátom a tvoril ju jednotný národ (1472).
Prvým cárom bol Ivan IV. Hrozný a prvý veľkým reformátorom bol cár Peter I. Veľký.
Roku 1755 vznikla moskovská univerzita.
V roku 1760 boli v priebehu šesť ročnej vojny Rusi prvykrát v Berline.
A v roku 1812 po porážke Napoleóna boli v Paríž. Odvtedy Parížania poznajú slovo bystro. Urobili z neho bufet.
Myslím, že som sa dosť zamotal do spleti historických udalosti, ktorých sú celé tony. Takže končím.
Záverom chcem poznamenať.
V súvislosti s históriou sa o Slovanoch píše o štvrtom storočí. A čo bolo predtým ? spadli s neba ?
Kde je ten nultý bod.
To platí samozrejme pre všetky kmene ľudstva.
Predstavte si niť dlhú štyri a pol metra, čo je vek Zeme.
A každý milimeter znamená milión rokov.
Kde v tej dĺžke sme začínali ?
2019
