POHLAVÁRI G-7 RIEŠILI SVOJE PROBLÉMY. NA VÝCHODE UKRAJINY VZNIKAJU NOVÉ, ČESKO-SLOVENSKÉ LÉGIE.

       Najdôležitejším bodom programu boli ale vzťahy s Ruskom a postoj Moskvy k Ukrajine. Tu znovu účastníci summitu vyzvali Ukrajinu, aby pokračovala v začatých reformách, lebo Západu veľmi záleží na tom, aby sa ich ekonomika vzchopila. Korupcia, ktorá stále pretrváva nie je dobrým signálom, lebo všetky tie peniazie, čo doteraz Ukrajine boli poskytované, by Západ raz chcel vidieť aj vo svojich vlastných bankách, a to s riadnym úrokom! P. Porošenko si to tiež dobre uvedomuje, preto na svojich mecenášov nezabudol a telefónicky ich ešte v predvečer konania summitu ubezpečil, najmä B. Obamu a A. Merkelovú, že na nich myslí... /Čo preložené do zrozumiteľnej reči by mohlo znamenať aj to, že ich podiel za pomoc pri organizovaní Majdanu, ktorý financovali a celý prevrat riadili, pritom aj zbraňami zásobovali, sa im všetko i s očakávanými a nemalými úrokmi vráti./

      Summit G-7 vo vzťahu k Rusku sa vraj jednotne uzniesol, že ďalšie sankcie budu pripravené k použitiu podľa toho, ako sa budú plniť zo strany Ruska záverečné, minské dohody. Samozrejme, či ich bude plniť aj Porošenko o tom nie je zo summitu žiadna zmienka. Takže jemu ako prezidentovi a vrchnému veliteľovi, v tomto zmysle neboli stanovené žiadne povinnosti! Takéto jednostranné hodnotenie a posudzovanie, je do oči bijúce! Lebo obviňovať len jednu stranu konfliktu, keď Západ ho vyvolal, svedčí o tom, že je to schôdza skôr spiklencov než predstaviteľov štátov G-7. To, že od odeskej tragédie uplynulo už 13 mesiacov a jeden týždeň po tom, čo ukrajinskí fašisti nastražili na ruských, protestujúcich obyvateľov mesta pascu, keď ich v počte 300 ľudí vohnali do Domu odborov, ktorý potom zapálili, aby tam všetci zahynuli, to zrejme na summite tiež nespomenuli. Rovnako zrejme nehovorili ani o tom, žeby prezident Porošenko na miesto gestikulácie pred vojakmi ako podrezávať hrdlá nepriateľovi, mal ich skôr učiť k zdržanlivosti a k disciplinovanému, vojenskému správaniu. Potom takéto jednostranné rokovania na úrovni najvyšších predstaviteľov krajín G-7, nevyvoláva vo svete žiadnu dôveru ani do budúcnosti. 

 NA VÝCHODE UKRAJINY VZNIKAJU NOVÉ, ČESKO-SLOVENSKÉ LÉGIE.

       Keď sa situácia na Ukrajine po vlaňajšom puči nevytvorila taká, ako si to vládni politici USA a EÚ v období príprav Majdanu naplánovali, nepriateľstvo Západu sa voči ruskej menšine na východe Ukrajiny a Rusku, začalo stupňovať. Fašistické živli, ako sme si pripomenuli na odeskej masakre, mali dovolené všetko. Po oklieštení  jazykových a ďalších etnických práv ukrajinských Rusov, spomínané nepriateľstvo sa napokon zmenilo na ozbrojený boj. Predchádzalo mu najsôr nezákonné uchopenie moci, potom sa začali prijímať také zákony proti ruskému etniku, ktoré sa daju prirovnať, iba ak k hitlerovkej fašizácii Európy pred 2. sv. vojnou. V rusky hovoriacich regiónoch, najmä po masakre v Odese, sa fašistická svojvôľa prejavila tykými zverstvami, aké sa od skončenia vojny v Európe ani nevyskytli. Obyvateľov to ešte viac podnietlo k obrane, proti tejto neuveriteľnej fašistickej svojvôle v 21. storočí. Donecká a Luhanská oblasť sa jednoznačne postavila proti ďalšiemu rozširovaniu takýchto vražedných akcií a začala sa aktívne ozbrojeným spôsobom brániť. Zároveň odmietla svoj vstup do EÚ a požadavala od pučistickej vlády, aby rešpektovala všetky ich práva, vrátane etnických, jazykových atp., aby boli aj naďalej zachované. Vyhrážanie A. Jaceňuka sa naopak len stupňovalo. Ľudia sa na východe Ukrajiny zo začiatku bránili proti týmto opatreniam ako to len bolo možné. Ale keď aj provládne milície sa stále častejšie dostávali s občanmi do sporov, napokon sa mužská, bojaschopná populácia rozhodla, po stupňujúcom tlaku Kyjeva, brániť aj tým spôsobom, že vyhlasuju svoju nezávislosť a po domácky vyrobenými výbušninami začínajú svoj ozbrojený odboj. Kyjev začal stupňovať svoj tlak aj novými, sprísnenými zákonmi proti menšinám, čím stále častejšie dochádzalo k vojenskému odstreľovaniu aj nevojenských objektov, ktoré by znemožnili život v mestách i na dedinách. Zo začiatku sa začali brániť ukoristenými zbraňami a organizuju aj vlastnú obranu. Ale vzájomné odstreľovanie sa postupne začína z intenzívňovať už aj ťažkými zbraňami na oboch stranách, čo umelo vytvorilo frontové ohniská celkom zničených oblastí.

     Na Kryme, kde Rusi žili v nádeji, že raz príde ten čas, keď sa znova stanú súčasťou veľkého Ruska, privodili vlastne samotní západní konšpirátori, ktorí ešte predtým zorganizovali Majdan. Lebo keby ten nebol vznikol, Krym by bol zostal ukrajinský. To sa ale nestalo, pretože vo svojich výpočtoch sa prerátali! Nuž na Kryme v jeseni r. 2013 proruskí separatisti vyhlásili, žeby sa najradšej pripojili ako Autonómna republika, prostredníctvom  referenda, k Rusku. Od slov ku skutku nebolo ďaleko, lebo na samom začiatku jari 2014 Rusi, ktorí žili na Kryme sa rozhodli, že sa budú správať demokraticky a usporiadali referendum. Vtedy  sa absolútna väčšina vyjadrila, že chcú žiť v spoločnom zväzku s Ruskou federáciou. To bol signál k tomu, že proruské nálady nabrali vrcholu. Takže Krym, ktorý od februára 1954, až do vlaňajšieho roku patril plných 60 rokov Ukrajine, sa napokon vracia späť do lona materského Ruska. Ako sa to vlastne stalo? Nuž po smrti J. V. Stalina sa moci v ZSSR uchopil Ukrajinec N. S. Chruščov. Hneď po roku čo sa ujal moci, Krym jednoducho r. 1954 pričlenil k Zväzovej ukrajinskej republike. Každý kto len trochu pozná ruskú dušu, tak si vie živo predstaviť, akú náladu to vtedy u nich vyvolalo. Rozhodne nadšení neboli. Dnešní oponenti ihneď namietaju /a robia to často/, že sa pri tejto súčasnej anexii, pripojenie Krymu späť k Rusku, nedodržalo budapeštianské memorandum z r. 1994. Súdny človek si povie, v poriadku, máte pravdu, ale keď Američania rovnako po nezmyselnom zbombardovaní Srbska  r. 1999, následne odtrhli Kosovo od materskej krajiny, tak ihneď na to z neho spravili nezávislý štát, a to pod kuratelou USA. Takže obe anexie ako Kosova, tak aj Krymu sa udiali až po budapeštianskom memorande, teda protizákonne! Ako to, že si niečo také mohli Američania dovoliť?! A to navyše, ešte aj bez súhlasu OSN?! Pýta sa súdny človek: Veď budapeštianské memorandum už v tej dobe platilo pre obe veľmoci rovnako! Takže protiotázka potom stojí: Kto tu ako prvý porušil status quo?! A odpoveď je jednoznačná: Američania! A navyše, ukrajinským Majdanom ho nechtiac oni ponúkli zas Rusom.

      Pre Rusov a myšlienkovo slobodný svet, je potom vinník ukrajinskej krízy jasný, sú to pučisti a ich Majdan. Naň do Kyjeva v jeseni 2013 začali dopravovať so západnej Ukrajiny banderovsko-fašistických pohrobkov, keďorganizátormi boli podplácaní, aby sa na kyjevskom námestí dovolávali zmeny. Všetky dôkazy o príprave, financovaní a násilnom zosadení zákonným spôsobom zvoleného prezidenta Janukovyča, ako aj o nezákonnom spôsobe prevzatia moci, za to všetko by mali dnes pučisti a ich zahraniční mecenáši v právnom spoločenskom systéme, sedieť vo väzení. Za americké peniaze nielen že Majdan financovali a nakoniec aj prevrat uskutočnili, ale teraz zapredávaju aj svoj štát, svoju krajinu. Dnes, by z nich poniektorí namiesto organizovania summitov a odsudzovania Ruska, mali spytovať vlastné svedomie. Lebo prevzatie moci bolo prevedené pučom a s podporou politických špičiek USA a EÚ. Tento Majdan bol v poradí ich druhým prevratom na Ukrajine, ktorý Americkí vládni politici cez svoju ambasádu v Kyjeve zorganizovali a nastolili! Pučisti si tak zriadili svoj parlament, následne aj vlastnú, novú vládu a napokon uskutočnili voľbu prezidenta. Stal sa ním veľkopodnikateľ a čokoládový magnát Petro Porošenko.Ten svojou fašistickou gestikuláciou, napodobňujúc talianského fašistu B. Mossoliniho, defacto nabádal a touto gestikuláciou svojim vojakom názorne ukazoval, ako treba podrezávať krky povstalcom. To všetko je podľa poručníkov zo Západu v poriadku?! Nikto zatiaľ nečítal odsudzujúce slová vedúcich západných politikov, ktoré by boli toto počínanie hlavy štátu odsúdili. A mohol to z televíznych záberov vidieť celý svet!  Potom sa pýtam: Kde sú tie ich denne opakované "demokratické a humánne" frázy, na ktoré sa tak často v iných prípadoch, keď sa to netýka ich, odvolávaju?!  Áno, tieto prejavy, ktoré pred svojimi vojami prezentuje Porošenko vo funkcii prezidenta, sú nepochopiteľné, lebo sú krajne fašistické! Ale Západ nereaguje, mlčí - čím ich vlastne schvaľuje!

       USA, ktoré vo vyvolávaní a podpore lokálnych, vojenských dobrodružných prevratov sú vo svete už majstrami; stávaju sa nielen iniciátormi, ale poväčšine aj aktérmi týchto zločineckých činov. No doteraz vždy z toho vyšli, nanajvýš iba ak tak s pošramotenou povesťou. Potom sa nečudujme, že tieto, nimi vo svete vyvolané ohniská ozbrojených konfliktov a nestability, stále viac znepokojuju, predovšetkým mladých ľudí, a to všade vo svete. Jedni utekaju zo severnej Afriky do Európy, a tí druhí si začínaju stále viac uvedomovať, že najúčinejším prostriedkom ako ich natrvalo pozbaviť moci je, keď sa začnú sofistikovanejšie organizovať; no nie pokojnými protestami v stanoch s rafinovanou podporou z hora, ako sa to stalo v novembri r. 2011 v New-Yorku. Vtedy tzv. mladežnícke, radikálne hnutie, "ľavicových aktivistov a rôzných podivínov," ako ich česká tlač vtedy označila, demonštrovali v postavených stanoch niekoľko týždňov na Wall Street proti sociálnej nerovnosti a finančným, oligarchickým špičkám. Nejdem sa ďalej rozširovať, kto tie stany im vtedy postavil a poskytol aj zdravotnú pomoc, ale mi nedá nepripomenúť, že finančný magnát G. Soros, sa hrdo pred celým svetom po skončení tohoto protestu, vtedy sám označil za darcu tejto pomoci. 

      Ukrajinská kríza, či lepšie povedané, už prebiehajúca vojna, tentokrát podnietila to, že sa mladí ľudia hlásia už za prvých dobrovolníkov, ktorí chcú so braňou v ruke bojovať po boku proruských separatistov; pretože chcú zabrániť ďalšiemu šíreniu zla a zastaviť tak vojensko-politickú rozpínavosť - NATO. Tento nový odboj nevzniká v Kyjeve ako Majdan s fašistickým pozadím, ale dobrovoľným rozhodnutím mladých ľudí - viesť ozbrojený zápas za slobodný život občanov na východe Ukrajiny. Najmä teraz v Doneckej a v Luhanskej oblasti, a to aktívnou obranou ich prirodzených práv, ako ruského etnika. Vyzbrojuju sa ukoristenými zbraňami od vládnych, regulárnych  jednotiek, aby sa im mohli spolu s proruskými bojovníkmi postaviť na odpor, najmä proti Porošenkovým hrdlorezom. Tu ako dobrovolní, zahraniční bojovníci na východe Ukrajiny chcú bojovať za práva ruskému etnika, ktoré im defacto pučistická vláda v Kyjeve, zákonným spôsobom začala odopierať a navyše, viesť proti nim vyhladzovaciu vojnu.                

      Nečudujme sa preto, že sú medzi nimi aj dobrovolní bojovníci zo Slovenska a Česka, či iných krajín. Všetci si vybrali východnú Ukrajinu, aby so zbraňou v ruke urobili ozbrojenú hrádzu zlu, ktoré ničí dediny a mestá a zabíja aj nevinných ľudí. A práve v tejto bojovej zóne, zakladajú svoje zahraničné, ozbrojené centrá; ako to už ohlásili pri vzniku nového, česko-slovenského odboja. Aj tí ostatní z iných krajín si rovnakým spôsobom tiež organizuju svoj - Medzinárodný vojenský odboj. Doňho vstupuju mladí ľudia z rôznych krajín, a to dokonca aj zo samotných Spojených štátov amerických!

    Na Aktualitách.sk, sa v článku od Jána Petroviča dozvedáme, že v Doneckej ľudovej republike sa začala formovať "samostatná jednotka českých a slovenských žoldnierov." Čiže vojenských dobrovoľníkov, ktorí očakávaju, že k nim na východ Ukrajiny prídu aj ďalší: "cez mesto Rostov na Done, kde je letisko a k hraničnému priechodu to nie je ďaleko," odpovedal jeden z vojakov, na položenú otázku, ako sa k nim dostať? Vojak povedal aj to, že tam v Rostove na Done je aj "preverený lacný hotel a navyše, každý deň tam chodí do Donecka autobus. Čiže je to najrýchlejšia overená cesta." Na otázku, prečo sa takto rozhodli, viacerí jednotne odpovedali: "Chceme určitým spôsobom nadviazať na tradíciu Česko - Slovenských légií. Európsku úniu vnímame ako diktatúru a NATO ako agresívny pakt. A toto je naša forma, ako proti nim bojovať."

          Áno, sú to dobrovoľníci, ktorí sa takto stávaju súčasťou "Medzinárodnej brigády 15. armády separatistickej Doneckej ľudovej republiky. Ubytovanie, voda a kúrenie máju zabezpečené a okrem toho plat dostávaju v priemere 340 euro," odpovedal dotázaný vojak na ďalšiu položenú otázku.     

                                                                                                                                                                         J