Pretože národná vláda to neurobí, BILD prosí všetky deti o odpustenie!

Chcem to povedať čo najjasnejšie ako sa len dá: Čo urobila pre vás deti vláda, ktorú sme ako rodičia zvolili a predovšetkým pre vás zvolili, čo sme jej zjavne nedostatočne ostro vyčítali a kritizovali ju za zatvorené školy a futbalové ihriská, nás ako spoločnosť zahanbuje. Od začiatku pandémie v marci 2020 zomrelo v Nemecku 20 ľudí mladších ako 20 rokov s koronou alebo na koronu.

V roku 2020 bolo zabitých 152 detí pod 14 rokov, čo je o štyridsať viac ako v rovnakom období v roku 2019. Sú znamením toho, čo deti dodnes prežívajú v izolovaných a uzavretých miestnostiach lockdownu, v malých sociálnych bytoch, ale aj v priestranných domoch, v ktorých evidentne úzky priestor rozpútal násilie bez toho, aby boli otvorené útočiská pre deti. Usmrtené deti predstavujú všetky týrané deti, ktorých modriny a odreniny nemohol vidieť a nahlásiť žiadny učiteľ, žiadny futbalový tréner.

PLNÉ PIVNÉ ZÁHRADY, PRÁZDNE TRIEDY

„Školy zatvoriť ako posledné a ako prvé ich otvoriť“ – tento sľub porušujú každý deň naše vlády v Berlíne a v krajoch. To, čo tým spôsobia deťom, sa zdá, že nestojí kancelárke Angele Merkelovej a predsedovi vlády za to, aby sme učiteľov a učiteľky poslali okamžite – OKAMŽITE – späť do škôl.

Švédi svoje školy nikdy nazatvárali. Splnili svoju zodpovednosť voči deťom. My nie. Ministerka detí práve predčasne opustila svoju pozíciu, aby sa z obvinení z falošne získaného titulu mohla nerušene pripraviť na volebnú kampaň. Franziska Giffey odišla bez toho, aby zanechala čo i jeden Post-it s dvoma vetami o tom, čo by sa pre deti mohlo urobiť lepšie. Cynickejší prejav ľahostajnosti voči najslabším už zrejme ani neexistuje.

Predovšetkým to, čo sa stalo našim deťom, pred tým mnoho ľudí vyslovilo varovanie, aj BILD vždy a znova. Ale nič sa nestalo. Uskutočnil sa samit Merkelovej pre deti? Nie. Namiesto toho našim deťom povedali, že zabijú svoju babičku, ak sa odvážia byť deťmi, ak stretnú svojich kamarátov. Nič z toho nebolo nikdy vedecky dokázané. Bolo to ľahké povedať, pretože deti sa nebránia a nevolia.

Moja otázka na našich politikov znie: „kto povie dieťaťu s pomliaždenými nohami do tváre, že výučba je len vecou krajov a obcí?“ Priatelia mi hovoria o ich dospievajúcich synoch, ktorí až do pandémie cvičili päťkrát týždenne a teraz už vôbec nie. Ich pubertálna energia, hnev a zúfalstvo sa odrážajú dovnútra namiesto do nejakej lopty, do strely na bránku. Veď si musíme konečne uvedomiť, že vytvárame emočné vraky. Ak štát vezme dieťaťu práva, musí dokázať, že odvracia bezprostredné, konkrétne nebezpečenstvo. Tento dôkaz nikdy nebol predložený. Nahradený bol propagandistickými heslami o dieťati ako o šíriteľovi pandémie. Kto protirečil, nebol pozvaný do odbornej skupiny úradu kancelárky.

Čo všetko to spôsobilo som osobne zažil, keď mi bolo umožnené pred pár týždňami navštíviť hrdinov „Archy“ v Berlíne-Hellersdorfe. Najchudobnejšie deti nášho bohatého štátu, ktoré tam každý deň našli štruktúru, spoľahlivosť, útočisko a stravu (!), mohli prísť počas pandémie len raz za dva týždne. A to len preto, že sa nikto v politike netrápil nad tým, ako to urobiť lepšie. Musíte vidieť deväťročného chlapca, ako vám hovorí: „Milujem ťa, si môj najlepší priateľ“, a to hneď po tom, čo som s ním dve hodiny hral UNO, len pre predstavu o tom, aké osamelé sú tieto deti.

Naša vláda je vo funkcii už iba niekoľko týždňov. Prosím ju, aby konečne, konečne, konečne venovala zvyšný čas a všetku svoju silu deťom a urobila všetko pre to, aby uzdravila to, čo urobila tým najmladším a najslabším. Naši politici by mali radšej otvárať školy a telocvične ako volebné stánky. Inak zanecháte pred svojím svedomím a v historických knihách pole plné stroskotaných detských duší.

Zdroj: bild.de

https://tadesco.org/pretoze-narodna-vlada-to-neurobi-bild-prosi-vsetky-deti-o-odpustenie/