Facebook Twitter RSS

O CFP!  | 

ads

Americká návnada pre Kubu ꞊ poistka južnej hranice

Spojené štáty po viac ako pol storočí ekonomického vydierania embargom a rôznych pokusov o destabilizáciu neposlušného ostrova na juh od Floridy zrazu ponúkajú Kube zmenu kurzu. Americký prezident Barack Obama navrhuje zmierenie a rázny obrat v prístupe k režimu, ktorý mal v minulosti blízko k niekdajšiemu Sovietskemu zväzu a dodnes odmietal americkú zahraničnú politiku a neoliberálne ekonomické koncepcie.

Nepriateľské vzťahy medzi USA a Kubou panujú od roku 1959, keď komunisti vedení Fidelom Castrom zvrhli proamerického diktátora Batistu a uchopili moc v ostrovnom štáte. Fidel Castro po pozemkovej reforme znárodnil majetok zahraničných i domácich firiem a zrušil politické strany. Havana v zahraničnej politike uplatňovala proti USA okrem iného aj program Dva, tri Vietnamy s cieľom vyvolať vo svete niekoľko lokálnych konfliktov, aby ich USA nedokázali zvládnuť. Preto Kuba podporovala partizánske hnutia v Latinskej Amerike a Afrike.

  • americka-navnada-pre-kubu-poistka-juznej-hranice


Americký prezident Baracka Obama teraz ohlásil začiatok novej kapitoly v americko-kubánskych vzťahoch. Podľa neho doterajšia konfrontačná politika nepriniesla očakávané výsledky a je prekonaná: „Nekompromisná americká politika proti Kube v ostatných desaťročiach mala nepatrný vplyv. Izolácia nefungovala." V rovnakom čase ako Barack Obama predniesol prejav aj kubánsky prezident Raúl Castro a vyhlásil: „Navrhli sme spolu s USA prijať spoločné opatrenia na normalizáciu vzájomných vzťahov, ktoré budú založené na princípoch medzinárodného práva a na Charte OSN."

Barack Obama okrem iného oznámil, že Spojené štáty znovu otvoria na Kube svoje veľvyslanectvo. Pre amerických občanov to znamená, že budú môcť ľahšie cestovať na Kubu, v pláne je rozšírenie obchodných vzťahov a spustenie telefonickej a internetovej komunikácie. Prezident potrebuje na rozvoj obchodných kontaktov súhlas Kongresu, ktorý by musel zrušiť doterajšie embargo uvalené na Kubu. V oboch komorách amerického Kongresu ovládaných republikánmi ho však čakajú problémy. Šéf republikánov v Snemovni reprezentantov John Boehner vyhlásil, že normalizácia vzájomných vzťahov nenastane, pokiaľ si Kubánci nemôžu užívať slobodu naplno. Obamov krok označil za ďalší zo série bezduchých ústupkov diktátorom. Republikánski politici kritizovali americko-kubánske zbližovanie a chcú zabrániť Obamovi v obnovení diplomatických stykov s Havanou. Ku kritikom patria napríklad možný kandidát v prezidentských voľbách 2016 Jeb Bush i senátor John McCain. Okrem amerických republikánov sú nespokojní aj kubánski disidenti. Vyjadrujú nespokojnosť, že americká vláda s nimi tento historický krok nekonzultovala. Podľa nich ide o zradu, pretože prezident Obama sľúbil, že takéto kroky preberie s kubánskymi disidentmi.

Podľa Raúla Castra je pre kubánsku stranu zásadnou vecou vyriešenie amerického obchodného embarga. Na jeho prípadných zmenách sa však nedohodli. Kuba vyčíslila, že embargo spôsobilo jej ekonomike škody vo výške bilión dolárov. Od jeho zrušenia očakáva rozšírenie obchodu a rozprúdenie ekonomiky.

Možno hovoriť o zmene politického myslenia v Bielom dome v zmysle odstraňovania konfrontačnej atmosféry v záujme pokojnejšieho a lepšieho sveta? Bolo by to pekné a šľachetné, keby v tej americkej ochote neboli zjavné geostrategické záujmy. Ide o snahu poistiť si južný smer prípadného ohrozenia, ak by sa Washingtonu vrátila ako bumerang taktika destabilizovania Ruska tesne pri jeho hraniciach prostredníctvom ukrajinského konfliktu. Zbližovanie Kuby s Ruskom a jeho vplyv v Strednej a Latinskej Amerike je pre amerických taktikov hrozná predstava.

V júli tohto roku navštívil Havanu ruský prezident Valdimir Putin a dolná komora ruského parlamentu schválila odpísanie 90 percent z obrovského dlhu, ktorý má Kuba k bývalému Sovietskemu zväzu. Zvyšná časť má byť investovaná do kubánskej ekonomiky. Ide o dlh vo výške 35,2 miliardy dolárov. Obe krajiny od roku 2005 postupne obnovujú vzájomné vzťahy, ktoré ochabli po rozpade sovietskeho bloku na začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia.

Ruský denník Kommersant v súvislosti s intenzívnym zlepšovaním rusko-kubánskych vzťahov informoval o obnovení špionážnej základne Lourdes neďaleko Havany. Sledovacie centrum, 250 kilometrov od pobrežia Floridy, by malo slúžiť na odpočúvanie amerických komunikačných sietí a kanálov. Uviedol tiež, že Moskva a Havana už uzavreli rámcovú dohodu o využívaní základne počas Putinovej návštevy na Kube, čo ruský prezident poprel.

Zrazu je Kuba pre Biely dom partner na zmenu dlhoročnej agresívnej politiky a hospodárskeho nátlaku. Americkí stratégovia vedia veľmi dobre, aké nepríjemné je mať silného nepriateľa v blízkosti svojich hraníc, pretože taktiku obkľučovania rovnocenného protivníka spoľahlivým režimami uplatňujú v rôznych kútoch sveta, napr. vo východnej Európe. Ich expanziu predsa nebude ohrozovať Moskva a navyše ich vlastnými metódami.        

Zdroj: Reuters, AP, BBC, Kommersant

Převzato:http://www.zemavek.sk/articles/view/americka-navnada-pre-kubu-poistka-juznej-hranice

PodporteCFP QR 22 KAFE KÁVAS

Komentáře

Přidat komentář

Bezpečnostní kód Obnovit

Facebook komentáře