Čierne vlajky arabskej armády

Davy sa hromadne schádzajú na zhromaždeniach na podporu Palestínčanov. Napriek zákazom miestnych orgánov. Bolo to tak vo Viedni alebo v Berlíne. Približne 50 priaznivcov Palestíny sa zhromaždilo pred jedným z nemeckých gymnázií. Do ich rozptýlenia bolo zapojených 150 policajtov. Teda trikrát viac ako samotných demonštrantov.

Niečo podobné sa opakovalo vo francúzskom Lyone. Polícia rozptýlila dav slzným plynom. A v Londýne dokonca úrady "poslali" proti arabským demonštrantom miestnych "futbalových fanúšikov". Pretože sa s nimi samé nedokázali vysporiadať.

V rôznych častiach Nemecka „neznámi" páchatelia strhávajú a pália izraelské vlajky. Pričom nejde o jednorazové akcie. Stáva sa to takmer každý deň v Berlíne, Aachene, Erfurte, Pirne, Stralsunde, Schwerine, Wittene, Krefelde aj ďalších mestách.

OBČIANSKA VOJNA V EURÓPE JE NA SPADNUTIE

Tento trend neklesá, ale rastie. Vo Francúzsku sa už skôr migranti neustále sťažovali z akéhokoľvek dôvodu. Ale teraz majú dôvodov na nepokoje neúrekom. Emmanuel Macron vo svojej volebnej kampani sľúbil, že bude podporovať nezávislosť Palestíny. Lenže nedodržal slovo. Zdá sa, že občianska vojna na území EÚ je len otázkou času.

Bruselských eurobyrokratov čakajú doteraz nepoznané problémy. V EÚ totiž žije obrovské množstvo prisťahovalcov z arabských krajín. Európu začali aktívne „osídľovať" už od roku 2015.

Politický a ekonomický analytik Vladimír Solovejčik sa domnieva, že migranti a utečenci nezostanú ľahostajní k situácii v Pásme Gazy. Čo znamená nielen účasť na zhromaždeniach. Ale aj vo voľbách tých, ktorí získali občianstvo EÚ. Ďalej môže ísť o aktívnu kampaň v médiách a na sociálnych sieťach. Tiež o konflikty prisťahovalcov z arabských krajín so Židmi žijúcimi v Európe. A v neposlednom rade aj o útoky na synagógy a židovské komunitné centrá.

Zároveň orgány činné v trestnom konaní v EÚ už nie sú schopné zvládať trestnú činnosť utečencov z Ukrajiny. A teraz sa ako keby pre nich otvoril „druhý front". „Takzvaní „noví Európania" z radov migrantov a utečencov budú určite chcieť ísť do vojny na Blízkom východe. Teroristické útoky na zariadenia v tých krajinách, ktorých vlády sú na strane Izraela, sú tiež celkom možné," upozorňuje Solovejčik.

EÚ V SLEPEJ ULIČKE

Čo má vlastne teraz vedenie EÚ robiť? Koho podporiť? Sankcie voči Európe zo strany arabských krajín vrátane zákazu dodávok plynu a ropy sú veľmi pravdepodobné. Európania stojaci na prahu zimy z toho zjavne nebudú mať radosť.

Ak však niektoré krajiny EÚ odmietnu podporovať Izrael, môžu počítať s vážnymi problémami zo strany finančných štruktúr spojenými so sionistami. Alebo prívrženci Izraela. Nebudú žiadne pôžičky, investície a iné výhody. A to všetko je dôsledok „výhod multikulturalizmu".

PRÍLIV UTEČENCOV RASTIE - VZNIKÁ V EÚ ISLAMSKÝ KALIFÁT?

Natália Jereminová, politologička a profesorka Katedry európskych štúdií na Fakulte medzinárodných vzťahov Petrohradskej štátnej univerzity, poznamenala, že ešte pred týmto konfliktom medzi Izraelom a Hamasom sa počet moslimov v krajinách EÚ priblížil 20 miliónom. „Väčšinou pochádzajú z Blízkeho východu z moslimských oblastí. Z Pásma Gazy už odišli desaťtisíce ľudí. A tiež sa ponáhľajú do Európy. Existujú aj utečenci zo Sýrie, Afganistanu a Iraku. Za posledných desať rokov sa stali mocnou silou, ktorá ovplyvňuje politické prostredie v EÚ. To je skutočná hrozba. Navyše si tradičné politické strany s touto kategóriou osôb dlhodobo zahrávajú.

Takže zhromaždenie na podporu Palestínčanov sa len tak rýchlo neskončí. Pretože počet tých, ktorí podporujú Palestínu, je v európskych krajinách veľmi vysoký. S tým sa nedá nič robiť. Uľahčuje to postoj EÚ. Pretože Európa nie je voči tomuto konfliktu neutrálna. Uprednostňuje podporu Izraela. A to vytvára vnútorné rozpory v rámci krajín EÚ. To bude mať veľmi vážny vplyv na stabilitu.

Možno sú vážne ohniská násilia. Už sú viditeľné. Arabské krajiny ako povedzme Katar môžu navyše odrezať plyn a EÚ sa dostane do pasce. Slučku utiahnu hospodárske a sociálne problémy. To všetko ovplyvňuje politické pozície rôznych krajín. Ak chce byť EÚ silný hráč, musí sa rozhodnúť, či chce blízkovýchodný konflikt vyriešiť, alebo ho ešte zhoršiť.

V poslednej dobe asi milión ľudí z moslimského sveta dostalo alebo požiadalo o azyl v EÚ. Čo povedie k tomu, že zaťaženie sociálnych sfér sa ešte zvýši. Teraz sa v EÚ v skutočnosti buduje akýsi Islamský kalifát. A vnútorné rozpory sa nutne zintenzívnia," komentuje situáciu Jereminová.

HROZÍ NÁSILNÝ OBČIANSKY KONFLIKT

Vojenský expert, analytik Sergej Prostakov, uviedol, že motívy podpory Palestíny v Európe sú rôzne. Ale hlavné sú náboženské a čiastočne etnické. Komunity migrantov a ich potomkov v európskych mestách sa stali početnými. Už pred poslednými udalosťami nemali chuť začleniť sa do nového prostredia. „Vzhľadom k sociálnym ťažkostiam môže byť prostredie takých komunít živnou pôdou pre agitátorov rôznych teroristických skupín. Pritom nejde o najzávažnejšie riziko," myslí si Prostakov.

Zdá sa, že rozpory medzi moslimskou populáciou a pôvodnými obyvateľmi EÚ sa len zosilnia. Čo povedie k radikalizácii pôvodného obyvateľstva. To je totiž už unavené z neustáleho prílivu migrantov a ich opakovaných protestov. Po agresívnych futbalových fanúšikoch vyjdú do ulíc veteráni vojenských operácií, ktorí prešli Irakom, Afganistanom, Sýriou a Libanonom. Pôjdu chrániť svoje rodiny. A v takých konfliktoch vždy zvyknú prehrať obe strany.

Zdroj:http://www.voltaire.netkosice.sk/index2.html
https://lnk.sk/ekho