Blíži sa “plazivé” uznanie Kosova Slovenskom ?

Slovo plazivé označuje niečo nenápadné, niečo čo nechce byť jednoznačne na prvý pohľad poznané a priznané. Takto sa javia súčasné kroky nášho rezortu zahraničia, ktoré podniká v tomto smere. Nepochybne existuje veľký tlak zo strany Európskej únie na tie členské štáty, ktoré Kosovo ešte neuznali (okrem Slovenska, Rumunsko, Španielsko, Grécko, Cyprus). Obdobne tlačia aj Spojené štáty, ktorých “dieťaťom” Kosovo je a kde majú svoje vojensko-hospodársko-politické záujmy (najväčšia US vojenská základňa Bondsteel, obchody M. Albrightovej, generála NATO W. Clarka a iných aktérov vzniku samostatného Kosova).

Zdá sa, že súčasná garnitúra našej zahraničnej politiky hodlá vyjsť v ústrety týmto snahám a postupnými krokmi pripraviť pôdu na zásadný zvrat v doterajšom nazeraní na legitimizáciu vzniku nezávislého Kosova zo strany Slovenskej republiky. Tak napríklad Slovensko začalo od 17. júla 2012 uznávať kosovské pasy, i keď naďalej neuznáva Kosovo ako samostatný štát.

Lebo uznávanie pasu je vraj len technicko-právna operácia bez politických dôsledkov, chlácholí nás hovorca rezortu zahraničia. Zaujímavá je aj neprimeraná mediálna aktivita ministra zahraničia vo veci drogového dílera Bakiho Sadikiho, kosovského Albánca aj so slovenským občianstvom. Bežný občan by si mohol myslieť, že táto záležitosť je prioritne vecou ministra vnútra, alebo spravodlivosti. Zatiaľ sme ale skoro denno-denne svedkami televíznych vystúpení ministra zahraničia s tým, aká je v tejto kauze výborná spolupráca s kosovskými orgánmi.

V týchto dňoch sme zasa svedkami návštevy kosovského ministra zahraničia Envera Hoxhaja na Slovensku, kam ho pozvala Slovenská atlantická komisia a jej think-tank CEPI (pre zaujímavosť v zmysle ruskej legislatívy “zahraniční agenti”). Kosovský minister (nami neuznaného štátu) dostal príležitosť vystúpiť na tlačovke v televízii a bolo preň zorganizované stretnutie s niektorými poslancami nášho Parlamentu. Moderátor tlačovky Milan Nič neponechal nič na náhodu. Expert na farebné revolúcie, bývalý zahranično-politický redaktor a komentátor Rádia Slobodná Európa, bývalý vedúci v Nadácii Pontis, spolupracovník centra European Stability Initiative (www.esiweb.org), ktorý do februára 2009 pracoval ako poradca-konzultant v Úrade vysokého predstaviteľa a zvláštneho vyslanca EÚ pre Bosnu a Hercegovinu Miroslava Lajčáka, neskôr na ministerstve zahraničia u Dzurindu ako zástupca riaditeľa u štátneho tajomníka rezortu diplomacie Milana Ježovicu, kde sa nechtiac zviditeľnil päťnásobným zvýšením dotácií pre Nadáciu Pontis, šikovne usmernil možnosť klásť domácim novinárom otázky hosťovi len v angličtine a vo svojom vstupe sa snažil devalvovať postoj Slovenska k uznaniu Kosova argumentmi, že v tom istom čase rokujú Srbi a Kosovčania v Bruseli, len zabudol povedať o čom. Problémov je tam ešte na mnoho rokov. Kosovský minister Hoxhaj mimo iné zdôraznil, že majú veľmi dobrú spoluprácu s našou vládou…

Z celkového kontextu sa pomaly začína účelovo vytrácať pôvodný dôvod, pre ktorý sa malo Slovensko a s ním ďalšie štyri členské štáty EÚ zdržať uznania Kosova. Ak vezmeme do úvahy Rumunsko, Španielsko, Cyprus, Grécko a Slovensko, tak vo všetkých týchto krajinách sú výrazné problémy s národnostnými menšinami, ktoré majú separatistické tendencie. Dokonca v Rumunsku už raz tamojší Maďari, vedení biskupom reformovanej cirkvi a poslancom EP László Tökésom, vyhlásili odtrhnutie Sedmohradska od Rumunska. O problémoch Španielov s Baskami a Kataláncami nehovoriac. A čo uznanie Severocyperskej republiky, ktorá bola vyhlásená už v roku 1983?! Alebo naťahovačky Grécka s Macedónskom a Albánskom. Jednostranné vyhlásenie samostatnosti Kosova a jeho postupné akceptovanie väčšinou krajín EÚ komentovali niektorí predstavitelia maďarských etnických strán na Slovensku ako možnú cestu k uskutočneniu svojich autonomistických cieľov. Aké by malo potom Slovensko argumenty, keby uznalo jednostranné vyhlásenie samostatnosti Kosova?

Situácia nielen v strednej Európe nie je ružová a finančná kríza nahlodáva súdržnosť krajín. Ako by riešila EU prípadný etnický konflikt vo svojom širšom centre? Nerobme si ilúzie, že výlučne v prospech Slovenska aj keby bolo v práve. Silná maďarská medzinárodná loby by určite presadila kompromis, ktorý by bol nevýhodný pre nás. Keby ešte na viac prisľúbili silným zahraničným podporovateľom účasť na exploatácii vodných zdrojov Žitného ostrova, novodobej alternatíve “ropy 21.storočia”, tak je to veľmi čierny pohľad.

Hoci prezident Ivan Gašparovič na svojich posledných zahraničných cestách (vo Švajčiarsku 10. septembra a koncom septembra v New Yorku pri stretnutí so srbským prezidentom) vyhlásil, že SR zostáva v kauze Kosovo na svojich doterajších pozíciách, nevylúčil ale, že prípadné dohody môžu viesť k zmene postoja.

Problémom našich súčasných elít je to, že pre samú ústretovosť voči mocným zabúdajú na základné záujmy štátu, ktorý reprezentujú. Veď kto by dobrovoľne hazardoval s výhľadom na dobre platené miesto v medzinárodnej nomenklatúre a faktom byť “dobre zapísaný” u tých, ktorí hýbu svetom. Partokracia, ktorá u nás vládne ani iný postoj snáď neumožňuje.

Juraj Borský

zdroj:http://www.protiprudu.org/blizi-sa-plazive-uznanie-kosova-slovenskom/#more-381