Generální prokurátor SR k okupační smlouvě. Projev Dr. h. c. JUDr. Maroše Žilinky, PhD., který mu nebylo umožněno přednést před Národní radou SR

Generálny prokurátor Slovenskej republiky je ústavným činiteľom a nesie zodpovednosť za činnosť prokuratúry Slovenskej republiky.

Prokuratúra Slovenskej republiky je súčasťou ústavného zriadenia ako organický článok sústavy právnych záruk zákonnosti v demokratickom a právnom štáte. Právny základ jej pôsobnosti je ustanovený v čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého  prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

Ústava Slovenskej republiky teda konštituuje prokuratúru ako orgán ochrany práva s tým, že ponecháva na osobitné zákony  právnu  úpravu o konkrétnych veciach patriacich do pôsobnosti prokuratúry. Podľa § 4 ods. 1 písm. i) zákona č. 153/2001 Z.  z. o prokuratúre do pôsobnosti prokuratúry patrí podieľanie sa na tvorbe právnych prepisov. Tým zákonodarca potvrdil, že  poznatky prokurátorov získané v aplikačnej praxi uplatnené v legislatívnom procese môžu byť prínosom pre normotvornú činnosť a prispieť k dosiahnutiu určených cieľov – blízkych i vzdialených, k skvalitneniu právneho poriadku Slovenskej republiky a k  posilneniu dôvery verejnosti v právo. Právo nie je odtrhnuté od života, zasahuje do života každého jednotlivca i celej spoločnosti. Týka sa to aj dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických.

S poukazom na pôsobnosť prokuratúry vymedzenú zákonom č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je oprávnená posudzovať a  vyjadrovať sa aj k bilaterálnym medzinárodným zmluvám vojenskej povahy. Nejde len o jej právo, ale aj o jej povinnosť v záujme ochrany práv a zákonom chránených záujmov poukázať na nedostatky takej právnej úpravy, ktorou dochádza k prenosu časti výkonu práv Slovenskej republiky na iný štát a ktorá priznáva práva a ukladá povinnosti fyzickým osobám, právnickým osobám i Slovenskej republike ako štátu.

Slovenská republika má skúsenosti s pobytom cudzích vojsk na našom území. Mám na mysli vojská Varšavskej zmluvy, ktoré mali dočasný pobyt na našom území na základe Zmluvy medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Zväzu sovietskych socialistických republík o  podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území Československej socialistickej republiky, ktorá nadobudla platnosť 18. októbra 1968 (v Zbierke zákonov bola uverejnená pod č. 11/1969 Zb.). V  tejto zmluve bolo výslovne uvedené, že dočasný pobyt sovietskych vojsk na území Československej socialistickej republiky nenaruší jej suverenitu  a  že sovietske vojská sa nebudú miešať do vnútorných vecí Československej socialistickej republiky, že sovietske vojská, osoby k nim patriace a členovia rodín týchto osôb nachádzajúce sa na území Československej socialistickej republiky budú zachovávať právny poriadok platný v Československej socialistickej republike (čl. 2) a že – to chcem zdôrazniť, pri trestných činoch a priestupkoch, ktoré na území Československej socialistickej  republiky spáchajú osoby patriace k sovietskym vojskám alebo členovia ich rodín, sa uplatňuje československé právo a pôsobia československé súdy, prokuratúra a iné orgány príslušné pre otázky stíhania trestných činov  a  že trestné činy, ktoré spáchajú sovietski vojaci, vyšetruje vojenská prokuratúra a  prejednávajú ich orgány vojenskej justície Československej socialistickej republiky (čl. 9 ods. 1). Výnimky sa vzťahovali na prípady, v ktorých osoby patriace k sovietskym vojskám alebo členovia ich rodín spáchali trestné činy alebo priestupky iba proti Sovietskemu zväzu alebo proti osobám patriacim  k sovietskym vojskám alebo členom ich rodín a na prípady, v ktorých osoby patriace k sovietskym vojskám spáchali trestné činy alebo priestupky pri plnení služobných povinností v priestoroch stálych posádok vojenských útvarov /čl. 9 ods. 2 písm. a) a b)/.

Táto právna úprava bola pre Slovenskú republiku nepochybne výhodnejšia ako tá, ktorá je Vám v súčasnosti predložená na odsúhlasenie. A to je paradox, nad ktorým sa treba vážne zamyslieť. Žiadna okupačná zmluva nemôže byť pre štát výhodnejšia, ako zmluva, ktorá má vo svojom názve a v preambule uvedené, že ide o obrannú zmluvu.

Slovenská republika má skúsenosti aj s  pobytom vojsk členských štátov Severoatlantickej zmluvy na svojom území na základe Zmluvy medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy, vzťahujúcej sa na status ich ozbrojených síl; táto zmluva nadobudla platnosť pre Slovenskú republiku 13. októbra 2004 (v Zbierke zákonov bola uverejnená pod č. 566/2004 Z. z.). Aj táto právna úprava je pre Slovenskú republiku výhodnejšia ako tá, ktorá je Vám v súčasnosti predložená na odsúhlasenie. A pritom, Slovenská republika je členským štátom Severoatlantickej zmluvy. To neplatí o  Spojených štátoch amerických, Slovenská republika nie je ich členským štátom.

Skúsenosti s pobytom cudzích vojsk na našom území má  aj prokuratúra.

Chcem pripomenúť, že do 31. októbra 2011 vykonávali právomoci vojenských prokuratúr Hlavná vojenská prokuratúra ako osobitná súčasť Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Vyššia vojenská prokuratúra v  Trenčíne, Vojenská obvodná prokuratúra v  Bratislave, Vojenská obvodná prokuratúra v  Banskej Bystrici a Vojenská obvodná  prokuratúra v Prešove, ktoré boli zrušené na základe novelizácie zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre zákonom č.  220/2011 Z. z. Tento zákon s účinnosťou od 1. novembra 2011 zrušil aj poľné prokuratúry, ktoré mali pôsobiť ako vojenské prokuratúry za brannej pohotovosti štátu, podľa neskoršej právnej úpravy v čase vojny alebo vojnového stavu.

Vojenské súdy boli zrušené skôr. Najprv boli vyradené zo sústavy súdov Slovenskej republiky vyššie a nižšie poľné súdy, ktoré mali pôsobiť v čase brannej pohotovosti štátu, a to s účinnosťou od 1. apríla 2005, kedy bol zrušený federálny zákon č. 335/1991 Z. z. o súdoch a sudcoch zákonom č. 757/2004 Z. z. Neskôr, s účinnosťou od 1. apríla 2009  novelizáciou zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky zákonom č. 59/2009 Z. z. došlo aj k zrušeniu  Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne, Vojenského obvodového súdu v Bratislave, Vojenského obvodového súdu v Banskej Bystrici a Vojenského obvodového súdu v Prešove.

Treba si však uvedomiť, že zrušením vojenských súdov a vojenských prokuratúr nedošlo k zrušeniu úloh, ktoré patrili do ich pôsobnosti. V súčasnosti právomoci bývalých vojenských súdov a bývalých vojenských prokuratúr vykonávajú ostatné súdy a prokuratúry zaradené do sústavy súdov a do sústavy štátnych orgánov, ktoré tvoria prokuratúru.

Preto treba odmietnuť všetky snahy o politizáciu prokuratúry. Prokuratúra má dostatok poznatkov a skúsenosti, aby mohla kvalifikovane posúdiť z  právneho hľadiska medzinárodné zmluvy vojenskej povahy. Napokon, na stanovisku a pripomienkach Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky k návrhu dohody o spolupráci v  oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických sa podieľali aj krajské prokuratúry a niektoré okresné prokuratúry, a to napriek tomu, že predkladateľ zaradil návrh tejto dohody na pripomienkové konanie počas vianočných a novoročných sviatkov.

Zásadné pripomienky Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky však boli prerokované na Ministerstve obrany Slovenskej republiky  len vo všeobecnej rozprave, neboli prerokované vecne a po jednotlivých bodoch, žiadna pripomienka nebola akceptovaná a rozpory neboli odstránené.

Postoj a vyhlásenia zástupcov Ministerstva obrany Slovenskej republiky a Ministerstva zahraničných vecí a  európskych záležitostí Slovenskej republiky a ich snaha o politizáciu prokuratúry, o dehonestáciu generálneho prokurátora Slovenskej republiky a vyhlasovanie odborných stanovísk prokuratúry za osobné politické postoje generálneho prokurátora Slovenskej republiky ma utvrdili v rozhodnutí vystúpiť v Národnej rade Slovenskej republiky.

A nielen to. Prezidentka Slovenskej republiky sa rozhodla nevyužiť svoje právo podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie, či dojednaná medzinárodná zmluva je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, pretože nenašla dôvodnú pochybnosť o jej ústavnosti. Súčasne vystúpila s vyhlásením pre média, v ktorom podporila jej prijatie s tým, že v snahe zmierniť napätie, prispieť k porozumeniu a zabrániť interpretačným nedorozumeniam udelí plnú moc na podpis dohody členovi vlády spolu s  interpretačným vyhlásením.

Interpretačné vyhlásenie prezidentky Slovenskej republiky právne nezaväzuje Spojené štáty americké -  nie je uvedené v dojednanej dohode, ani v jej preambule, ani v jednotlivých článkoch, ani jednoznačne nevyplýva z  jej obsahu. To znamená, že nedodržanie alebo porušenie tejto tzv. interpretačnej doložky nespôsobí neplatnosť dohody  a nebude  ani  dôvodom  na  jej  výpoveď počas počiatočného 10-ročného obdobia jej platnosti. Spojené štáty americké ako zmluvná strana tejto dohody nie sú povinné rešpektovať jednostranné vyhlásenie Slovenskej  republiky a jej predstaviteľov,  vôbec sa ním nemusia zaoberať, ak ich k tomu nezaväzuje text samotnej dohody.

Z právneho hľadiska je takéto interpretačné vyhlásenie vo vzťahu k Spojeným štátom americkým irelevantné. Ak dôjde k ratifikácii dohody v predloženom znení a jej vyhláseniu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, potom táto dohoda už nebude preskúmateľná ani  Ústavným súdom Slovenskej republiky a stane sa súčasťou nášho právneho poriadku.

Na tejto skutočnosti nič nemení ani interpretačné vyhlásenie vlády Spojených štátov amerických,  ktorého zatiaľ neoficiálny preklad bol medializovaný  Ministerstvom obrany Slovenskej republiky. Dohoda o spolupráci v  oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických bola podpísaná vo Washingtone  3. februára 2022. Znenie interpretačného vyhlásenia vlády Spojených štátov amerických neobsahuje. Z právneho hľadiska teda nezaväzuje zmluvné strany. Inými slovami, nerešpektovanie tohto interpretačného vyhlásenia  alebo jeho porušenie  nebude mať žiadne právne následky – nespôsobí neplatnosť dojednanej dohody a nie je ani dôvodom na jej výpoveď. A tak si kladiem otázky: Prečo pri podpisovaní tejto dôležitej medzinárodnej bilaterálnej dohody vojenskej povahy bolo potrebné urobiť interpretačné vyhlásenia? A prečo obsah týchto interpretačných vyhlásení nie je zakotvený priamo v dohode, a  to spolu s právnymi následkami za nedodržanie dohody? Odpoveď na tieto otázky nepoznám.

Medzinárodné zmluvy, na vykonanie ktorých nie je potrebný zákon, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi, nie však pred Ústavou Slovenskej republiky (čl.  7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky).

Podľa Ústavy Slovenskej republiky je Slovenská republika zvrchovaným, demokratickým a  právnym štátom (čl. 1 ods. 1 prvá veta), ktorý uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaný, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky (čl. 1 ods. 2), v ktorom štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo (čl. 2 ods. 1), v ktorom štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2), ktorého územie je jednotné a nedeliteľné (čl.  3 ods. 1) a v ktorom cudzinci požívajú základné ľudské práva a slobody zaručené touto ústavou, ak nie sú priznané iba občanom (čl. 52 ods. 2).

Táto dohoda je medzinárodnou zmluvou vojenskej povahy, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti nielen fyzickým osobám a právnickým osobám, ale aj štátu.

V záujme ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a Slovenskej republiky ako štátu si preto dovoľujem, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, poukázať na niektoré nedostatky, ako aj na obsah  a  dosah už dojednanej dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických v predloženom znení, a to: 

1. Táto dohoda sa v podstate vzťahuje na užívanie priestorov  a  zariadení na území Slovenskej republiky ozbrojenými silami oboch štátov označených v celom texte dohody pojmom „dohodnuté zariadenia a  priestory“.

Tento pojem je vymedzený  v  čl. 2 v bode 6, podľa ktorého zahŕňa:

Ø zariadenia a priestory na území Slovenskej republiky uvedené v prílohe A, teda Vojenské letisko Malacky-Kuchyňa a Vojenské letisko Sliač,

Ø a  také ďalšie zariadenia a  priestory na území Slovenskej republiky, ktoré môže Slovenská republika poskytnúť v budúcnosti na základe vzájomnej dohody, a  ku ktorým budú mať ozbrojené sily USA, ich dodávatelia, závislé osoby a ďalšie osoby podľa vzájomnej dohody prístup a oprávnenie používať ich podľa tejto dohody.

Súčasne čl. 2 ods. 6 ustanovuje, že obidve zmluvné strany budú mať spoločný prístup k  dohodnutým zariadeniam a priestorom a budú ich spoločne používať, avšak s výnimkou tých častí, ktoré zmluvné strany alebo ich výkonní zástupcovia osobitne vyhradia na výhradný prístup a používanie ozbrojenými silami USA. A len pre úplnosť poznamenávam, že podľa čl.  2 ods. 7 pojem „výkonný zástupca“ zahŕňa: pre Slovenskú republiku Ministerstvo obrany Slovenskej republiky alebo povereného zástupcu, pre USA: Ministerstvo obrany USA alebo povereného zástupcu.

Inými slovami, Slovenská republika na základe takejto právnej úpravy počas celej doby platnosti tejto dohody stratí úplnú kontrolu nad časťou svojho územia.

Zástupcovia Ministerstva obrany Slovenskej republiky a  Ministerstva zahraničných vecí a  európskych záležitostí Slovenskej republiky opakovane v médiách zdôrazňujú, že ide iba o rámcovú zmluvu. Treba si však uvedomiť, že každá ďalšia dohoda bude limitovaná a obmedzená práve touto dohodou a jej ustanoveniami.

2. Právna úprava uvedená v čl. 3 tejto dohody upravuje prístup k dohodnutým zariadeniam a priestorom a ich využívanie.

          2.1. Podľa čl. 3 ods. 2 tejto dohody Slovenská republika oprávňuje ozbrojené sily USA:

Ø vykonávať kontrolu vstupu do dohodnutých zariadení a priestorov alebo ich častí, ktoré boli poskytnuté na výhradné použitie ozbrojenými silami USA,

Ø koordinovať vstup so slovenskými orgánmi do dohodnutých zariadení a priestorov spoločne používaných ozbrojenými silami USA a SR.

Z toho vyplýva, že:

a)  Slovenská republika sa vzdá zvrchovaných práv na svojom území, keď prenesie výkon svojho práva vstupovať do zariadení a  priestorov na svojom území poskytnutým na výhradné použitie ozbrojeným silám USA, napríklad aj v prípade, ak orgány činné  v  trestnom konaní budú mať dôkazy o tom, že v týchto zariadeniach a priestoroch došlo k spáchaniu trestného činu,

b)  Slovenská republika sa vzdá zvrchovaných práv na svojom území, keď obmedzí svoje právo vstupovať do zariadení a  priestorov na svojom území, ktoré podľa dohody užíva spoločne s  ozbrojenými silami USA, pretože oprávňuje ozbrojené sily USA, aby koordinovali vstup jej orgánov do týchto zariadení a priestorov, napríklad aj v prípade, ak orgány činné trestnom konaní budú mať dôkazy o tom, že v  týchto zariadeniach a priestoroch došlo k spáchaniu trestného činu.

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky už v pripomienkovom konaní poukázala na ústavnú právnu úpravu s tým, že na bilaterálne zmluvy vojenskej povahy sa vzťahuje čl. 7 ods. 4 a 5 Ústavy Slovenskej republiky. To znamená, že bilaterálnymi zmluvami sa nemôže Slovenská republika vzdať svojej suverenity a zvrchovanosti alebo obmedziť svoju suverenitu a zvrchovanosť a preniesť výkon časti svojich práv na iný štát. Preniesť výkon časti svojich práv môže Slovenská republika len:

-    podľa čl. 7 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi, a to ústavným zákonom, ktorý sa potvrdí referendom),

-    podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (na Európsku úniu, a to medzinárodnou zmluvou ratifikovanou a vyhlásenou spôsobom ustanoveným zákonom alebo na základe takej zmluvy),

-    podľa čl. 7 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (zaradením sa do organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti, napríklad NATO).

2.2. Podľa čl. 3 ods. 3 tejto dohody Ministerstvo obrany Slovenskej republiky bude povinné sprostredkovať dočasný prístup a použitie zo strany ozbrojených síl USA a ich dodávateľov:

Ø verejných pozemkov a zariadení (vrátane ciest, prístavov a letísk), ktoré nie sú súčasťou dohodnutých zariadení a priestorov, vrátane tých, ktoré sú vo vlastníctve štátu, samosprávnych krajov alebo obcí,

Ø súkromných pozemkov a zariadení,

a  to na časovo neobmedzené obdobie a bez akejkoľvek náhrady vzniknutých nákladov.

Inými slovami, táto dohoda umožní vstup a využívanie pozemkov a  zariadení v súkromnom vlastníctve, ako aj vo vlastníctve štátu, samosprávnych krajov a  obcí ozbrojenými silami USA a ich dodávateľmi, a  to dokonca nad rámec dohodnutých zariadení a priestorov, na časovo neobmedzené obdobie a bez náhrady.

Vo vzťahu k tejto právnej úprave si treba uvedomiť, že:

a)  vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu (obsah vlastníckeho práva vymedzuje § 123 Občianskeho zákonníka),

a že

b)  podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky nútene obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a  vo verejnom záujme, a to na základe zákona (nie medzinárodnej zmluvy) a za primeranú náhradu.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Žiaden zákon však neustanovuje, ako postupovať pri nútenom obmedzení vlastníckeho práva fyzických osôb a právnických osôb vrátane vlastníckeho práva samosprávnych krajov a obcí k  pozemkom a  zariadeniam, ktoré budú užívané ozbrojenými silami USA alebo ich dodávateľmi na základe medzinárodnej zmluvy. Zákon č. 282/2015 Z. z. o  vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim sa na takéto nútené obmedzenie vlastníckeho práva  nevzťahuje.

2.3. Podľa čl. 3 ods. 5 tejto dohody Slovenská republika poskytne dohodnuté zariadenia a  priestory ozbrojeným silám USA bezodplatne (USA nebudú platiť žiadne nájomné, nebudú uhrádzať žiadne náklady, zrejme ani úhradu nákladov za spôsobenú škodu).

2.4. Podľa čl. 3 ods. 7 tejto dohody USA budú zodpovedať za náklady na výstavbu a  rozvoj dohodnutých zariadení a  priestorov poskytnutých výlučne na použitie ozbrojenými silami USA a za náklady na ich prevádzku a údržbu, avšak len vtedy, pokiaľ nie je vzájomne stanovené inak.

Nemožno teda vylúčiť, že USA nebudú v plnom rozsahu a že možno vôbec nebudú uhrádzať náklady na výstavbu a rozvoj dohodnutých zariadení a priestorov, ktoré budú  poskytnuté výlučne na použitie ich ozbrojenými silami, ani za náklady na ich prevádzku a údržbu. Okrem toho, podľa čl. 3 ods. 9 financovanie stavebných projektov realizovaných ozbrojenými silami USA musí byť v súlade so zákonmi a predpismi USA. V konečnom dôsledku to znamená, že podľa tejto právnej úpravy nič nebráni tomu, aby Slovenská republika zo svojho štátneho rozpočtu uhradila všetky náklady na výstavbu a rozvoj dohodnutých zariadení a priestorov určených na výlučné užívanie ozbrojenými silami USA, ako aj náklady na ich prevádzku a údržbu. Vyplýva to aj zo znenia čl. 29 ods. 1 tejto dohody, ktorý ustanovuje, že všetky činnosti podľa tejto dohody podliehajú dostupnosti zdrojov a  finančných prostriedkov vyčlenených na tieto účely.

Slovenská republika už má dlhoročné negatívne skúsenosti týkajúce sa  užívania pozemku Veľvyslanectvom USA v Bratislave a s jeho oplotením. Dodnes tento problém nie je riadne vyriešený napriek opakovanému ústretového prístupu zo strany Slovenskej republiky. Prečo teda by sme mali dôverovať, že Spojené štáty americké budú riadne hradiť podstatne vyššie náklady podľa tejto dohody, keď už v samotnom texte dohody je zakomponované, že sa možno „dohodnúť“ aj inak.

2.5. Právna úprava uvedená v čl. 3 ods. 8 upravuje proporcionálnu úhradu nákladov na výstavbu a  rozvoj dohodnutých zariadení a  priestorov určených na spoločné používanie, avšak len vtedy, pokiaľ nie je vzájomne stanovené inak. A len pripomínam, že podľa dikcie odseku 9 tohto článku financovanie stavebných projektov realizovaných ozbrojenými silami USA musí byť v súlade so zákonmi a predpismi USA.

Inými slovami, záväzok USA, že USA sa budú podieľať proporcionálne na úhrade nákladov na výstavbu a rozvoj dohodnutých zariadení a  priestorov určených na spoločné používanie, je vágny. Dohodou s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky sa môžu zbaviť povinnosti uhrádzať akékoľvek náklady. Aj v tejto súvislosti pripomínam znenie čl. 29 ods. 1 tejto dohody, ktorý ustanovuje, že všetky činnosti podľa tejto dohody podliehajú dostupnosti zdrojov a finančných prostriedkov vyčlenených na tieto účely. V podstate stačí deklarovať nedostupnosť zdrojov a finančných prostriedkov a  povinnosť uhrádzať celkové náklady zostane na  Slovenskej republike.

3. Podľa čl. 4 tejto dohody:

Ø ozbrojené sily USA môžu prepravovať, rozmiestňovať a  skladovať obranné zariadenia, zásoby a materiál (ďalej len „rozmiestnený materiál“) v dohodnutých zariadeniach a  priestoroch a na iných miestach podľa vzájomnej dohody (čl. 4 ods.  1),

Ø ozbrojené sily USA by mali vopred informovať slovenského výkonného zástupcu, t. j. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky o  typoch, množstvách a  harmonogramoch dodávok rozmiestňovaného materiálu, ktorý majú ozbrojené sily USA v úmysle prepraviť  alebo rozmiestniť na území Slovenskej republiky, ako aj o dodávateľoch USA, ktorí takéto dodávky uskutočňujú (čl. 4 ods. 2),

Ø rozmiestnený materiál a zariadenia alebo ich časti určené na jeho skladovanie budú využité výlučne na použitie ozbrojenými silami USA (čl. 4 ods. 3 prvá veta),

Ø ozbrojené sily USA budú mať výlučnú kontrolu nad prístupom k rozmiestnenému materiálu, jeho používaním a  nakladaním a neobmedzené právo takýto materiál vyviezť z územia Slovenskej republiky (čl. 4 ods. 3 druhá veta),

Ø ozbrojené sily USA budú operačne riadiť rozmiestnenie a skladovanie obranných zariadení, zásob a materiálu vrátane dodania, správy, kontroly, používania, údržby a vyvezenia (čl. 4 ods. 4 prvá veta),

Ø lietadlá, vozidlá a plavidlá prevádzkované ozbrojenými silami USA alebo pre ne (zrejme aj cudzích štátov, stačí, že ich budú prevádzkovať ozbrojené sily USA) budú mať prístup na letiská a  vnútrozemské prístavy Slovenska a na ďalšie miesta podľa dohody (nie je uvedené s kým) na účely dodania, skladovania a údržby rozmiestneného materiálu na území Slovenskej republiky a jeho vyvezenia z územia Slovenskej republiky (čl. 4 ods. 4 druhá veta).

Z predloženého znenia nie je jasné, čo sa rozumie pod pojmami „obranné zariadenie“, „zásoby“, „materiál“ – zrejmé ide o vojenské zariadenia, vojenské zásoby a vojenský materiál, rôzne zbrane a strelivo. Ozbrojené sily USA budú teda oprávnené prepravovať, rozmiestňovať a skladovať vojenské zariadenia, vojenské zásoby a vojenský materiál po celom území Slovenskej republiky, a to po vzájomnej dohode (v zmluve nie je uvedené, s kým a v akej forme by mala byť uzavretá táto dohoda; možno ide o dohodu s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky – ak áno, je otázne, či ministerstvo bude žiadať od vlády alebo prezidenta predchádzajúci súhlas k uzavretiu takej dohody).

Ozbrojené sily USA budú mať výlučnú kontrolu nad svojimi vojenskými zariadeniami,  vojenskými zásobami a vojenským materiálom. Po celom území Slovenskej republiky sa budú môcť podľa dohody voľne pohybovať aj lietadlá, vozidlá a plavidlá prevádzkované ozbrojenými silami USA alebo pre USA, teda aj iných štátov. Právna úprava, na základe ktorej by  mali informovať Ministerstvo obrany Slovenskej republiky o  typoch, množstvách a  harmonogramoch dodávok rozmiestňovaného materiálu, ktorý majú ozbrojené sily USA v úmysle prepraviť  alebo rozmiestniť na území Slovenskej republiky, ako aj o dodávateľoch USA, ktorí takéto dodávky budú uskutočňovať, je v podstate irelevantná. Nielenže nesplnenie tejto povinnosti nemá žiadne právne následky, ale – a to chcem zdôrazniť, slovenská strana nebude môcť vôbec ovplyvniť ani skontrolovať, aké vojenské zariadenia,   aké  typy a množstvo zbraní  bude dovezené a umiestnené na území Slovenskej republiky.

Z uvedeného je zrejmé, že ide o porušenie suverenity a zvrchovanosti Slovenskej republiky, ktorá v rozpore s čl. 7 prenáša časť výkonu svojich práv na cudzí štát, stráca kontrolu nad vojenskými zariadeniami, dopravnými prostriedkami, zbraňami, strelivom a iným vojenským materiálom cudzieho štátu umiestnenými na území Slovenskej republiky. Slovenská republika nebude oprávnená kontrolovať ich dovoz a vývoz, ich použitie ani účel ich dovozu, vývozu či použitia. Inými slovami, Slovenská republika touto zmluvou prenechá svoje územie cudziemu štátu na vojenské účely, a  to mimo rámca kolektívnej obrany prostredníctvom NATO.

Okrem uvedeného, pripomienku Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, aby predkladateľ expressis verbis v  tejto dohode vylúčil export, reexport a rozmiestňovanie jadrových zbraní, chemických zbraní a  biologických zbraní na našom území, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky úplne ignorovalo.

4. Právna úprava uvedená v čl. 5 upravuje vlastníctvo a užívanie nehnuteľností postavené na pozemku v dohodnutých zariadeniach a priestoroch.

Vlastníctvo Slovenskej republiky k nehnuteľnostiam zostáva zachované, avšak tie nehnuteľnosti, ktoré postavia ozbrojené sily USA, budú používané ozbrojenými silami USA dovtedy, kým ich budú potrebovať. Vrátia ich, keď ich prestanú používať, ak im tým nevzniknú žiadne náklady. Vzájomne sa budú konzultovať podmienky ich vrátenia, vrátane náhrady za vzájomne určenú zostatkovú hodnotu vylepšení alebo výstavby, ktoré uskutočnili USA.

To znamená, že Slovenská republika bude zaviazaná zaplatiť za zhodnotenie nehnuteľností postavených a užívaných americkou stranou, americká strana však nebude povinná nahradiť škodu za poškodenie alebo opotrebovanie nehnuteľností vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktoré sú postavené na pozemku v dohodnutých zariadeniach a priestoroch.

Vlastnícke právo USA k hnuteľných veciam zostáva zachované.

5. Právna úprava uvedená v čl. 6 upravuje:

Ø zodpovednosť Slovenskej republiky za  prijatie opatrení potrebných na zaistenie ochrany, bezpečnosti a zabezpečenia (?) ozbrojených síl USA, dodávateľov USA, závislých osôb a  rozmiestneného materiálu a  na ochranu a zabezpečenie úradných informácií USA (za prijatie týchto opatrení bude zodpovedať Slovenská republika s poukazom na to, že nesie celkovú zodpovednosť za bezpečnosť na svojom území),

Ø oprávnenie ozbrojených síl USA vykonávať všetky práva a právomoci nevyhnutné pre operačné riadenie ozbrojenými silami USA na účel ich prístupu a využívania dohodnutých zariadení a  priestorov vrátane prijímania vhodných opatrení na obranu, udržanie alebo obnovenie poriadku a na ochranu ozbrojených síl USA, dodávateľov USA a závislých osôb,

Ø Spojené štáty americké budú mať právo koordinovať tieto opatrenia, pri plánovaní v koordinácii so slovenskými orgánmi.

Po ratifikovaní tejto dohody Slovenská republika nedokáže riadne plniť svoje záväzky v oblasti zodpovednosti za bezpečnosť na svojom území, pretože  nebude mať dostatočné informácie o tom, kto vstupuje na jej územie, kto  sa  nachádza na jej území, aké vojenské zariadenia, zbrane a materiál sa nachádzajú na jej území alebo prevážajú cez jej územie.

Okrem toho, prijímanie opatrení na obranu, udržanie alebo obnovenie poriadku v zvrchovanom demokratickom a právnom štáte nemôže byť zverené cudziemu štátu. A nielen to, ani činnosť našich štátnych orgánov nemôže byť podmienená koordináciou s cudzím štátom. Znovu zdôrazňujem, toto je bilaterálna zmluva s cudzím štátom, nie mnohostranná zmluva o kolektívnej bezpečnosti uzavretá podľa čl. 7 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

6. Právna úprava uvedená v čl. 7 upravuje vstup na územie Slovenskej republiky  a výstup z jej územia pre príslušníkov ozbrojených síl USA, dodávateľov USA a závislých osôb. Okrem iného odkazuje na zmluvu NATO SOFA. Táto právna úprava zvádza k výkladu, že ide o presun príslušníkov ozbrojených síl Severoatlantickej zmluvy, ale nie je to tak. Táto dohoda sa vzťahuje len na bilaterálne právne vzťahy Slovenskej republiky a Spojených štátov amerických - mimo rámca NATO, teda mimo plnenia úloh podľa zmluvy NATO SOFA.

Podľa tejto dohody, okrem iného:

Ø Slovenská republika nebude vyžadovať spolupodpis rozkazov na presun,

Ø Slovenská republika nebude požadovať pasy alebo víza na vstup na územie a výstup z územia Slovenska pre príslušníkov ozbrojených síl, ktorí sú držiteľmi požadovaného preukazu totožnosti a platného rozkazu na presun,

Ø Slovenská republika nebude požadovať víza na vstup na územie alebo výstup z územia Slovenskej republiky pre príslušníkov civilnej zložky, závislé osoby a dodávateľov USA, ktorí sú držiteľmi platného cestovného pasu a identifikačného preukazu Ministerstva obrany USA, rozkazu na presun alebo poverenia vydaného príslušným orgánom Spojených štátov amerických  potvrdzujúcich ich status,

Ø ozbrojené sily USA, dodávatelia USA a závislé osoby budú vyňaté z predpisov upravujúcich registráciu a kontrolu cudzincov, ich pobyt na území Slovenskej republiky sa považuje za prechodný pobyt, na žiadosť orgánov ozbrojených síl USA  budú slovenské orgány povinné vydať týmto osobám bezplatné potvrdenie o pobyte.

Z uvedenej právnej úpravy je zrejmé, že Slovenská republika nebude mať riadnu, resp. žiadnu  kontrolu nad tým, kto vstupuje na jej územie, a kto sa nachádza na jej území, a či tieto osoby požívajú v Slovenskej republike základné ľudské práva a slobody zaručené Ústavou Slovenskej republiky aj cudzincom (čl. 52 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

Akceptáciou takejto právnej úpravy Slovenská republika rezignuje na garanciu základných ľudských práv a slobôd na svojom území.

7. Právna úprava uvedená v čl. 9 tejto dohody sa vzťahuje na motorové vozidlá.

Podľa tejto dohody:

Ø slovenské orgány budú uznávať registráciu a udeľovanie preukazov vojenskými a civilnými orgánmi USA na motorové vozidlá a prívesy ozbrojených síl USA, ktoré sú v osobnom vlastníctve alebo prevádzke členov ozbrojených síl a ich civilného personálu, dodávateľov USA a závislých osôb,

Ø slovenské orgány na žiadosť orgánov ozbrojených síl USA bezplatne vydajú  poznávacie značky pre služobné, netaktické vozidlá a civilné poznávacie značky, ktoré sa nebudú odlišovať od poznávacích značiek vydaných slovenským obyvateľom, pre súkromné motorové vozidlá príslušníkov ozbrojených síl, dodávateľov USA a závislé osoby,

Ø registráciu a  postup pri vydávaní preukazov vykoná Vojenská polícia Slovenskej republiky v súlade s postupmi vzájomne stanovenými výkonnými zástupcami (t. j. ministerstvami obrany oboch štátov); tieto vzájomne dohodnuté postupy sa premietnu v smernici pre Vojenskú políciu Slovenskej republiky,

Ø orgány ozbrojených síl USA prijmú primerané bezpečnostné opatrenia vo vzťahu k motorovým vozidlám a prívesom, ktoré registrovali alebo povolili alebo ktoré používajú ozbrojené sily USA na území Slovenskej republiky,

Ø príslušníci ozbrojených síl USA, dodávatelia USA a závislé osoby budú povinní dodržiavať slovenské zákony o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a prívesov na území Slovenskej republiky.

Len poznamenávam, že bezplatné poznávacie značky či iné výhody pre súkromné motorové vozidlá príslušníkov ozbrojených síl USA, dodávateľov USA a závislé osoby nerešpektujú čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Okrem toho, záväzné usmerňovanie postupu Vojenskej polície Slovenskej republiky pri plnení jej úloh postupmi dohodnutými s orgánom cudzieho štátu – mimo rámca ustanoveného pre štátne orgány dikciou čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky – obmedzuje suverenitu Slovenskej republiky.

Celý projev ZDE: https://www.genpro.gov.sk/spravy-2ed7.html?id=2992&fbclid=IwAR0c1Gme6RYJXynSlvMGgciHUVlJHz0ODbcFbpdo-mvE2z0ZpZV1_ZQTqt8