Facebook Twitter RSS

O CFP!  | 

ads

Veľký Piatok + Vyliata KRV - za mnohých (za všetkých?) + Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.

  • ve-ky-piatok-vyliata-krv-za-mnohych-za-vsetkych-zm-tvychvstanie-jezisa-krista

 

1/

Veľký Piatok (2005)

 

Na Veľkonočné sviatky si kresťania každoročne pripomínajú veľké udalosti, ktoré sa odohrali pred dvomi tisíckami rokov. Kríž sa stáva pre nich v tento deň znamením spásy.

Ježiš bol zradený Judášom, potom odsúdený na podnet židovských kňazov, mučený a nakonieczavraždený ukrižovaním na kríži na Golgote, aby sa nakoniec ukázal opäť svojim učeníkom a apoštolom, hoci už v inej podobe (v inom tele), ako je to spomenuté aj v Biblii (Marek-16/12).

Ježiš nezaprel svoje učenie, pretože bol vteleným Slovom Božím a pre toto bol ochotný pokojne ísť aj na mučenícku smrť, o ktorej vopred vedel, že je neodvratná. Poznal skazené ľudstvo a poznal aj svojho zradcu.

Nebál sa položiť svoj pozemský život za pravdu, ktorú hlásal a stal sa tak vzorom pre mnohých ďalších mučeníkov, ktorí ani v budúcnosti nezapreli svoju vieru a pravdu, aj keď po ukrutnom mučení museli takisto bolestne opustiť túto Zem.

 

Mnohí dnešní veriaci si myslia, že záleží len na jednej veci, a to, či sme pod PRIKRYTÍM BOŽÍM, alebo nie.

Podľa týchto vysvetliviek sa chce „veriacim“ naozaj tvrdiť, že Pán Ježiš zaplatil svojou smrťou všetkynaše dlžoby a hriechy, a tak Boh pod týmto Ježišovým prikrytím už nevidí našu hriešnosť a tým sme vlastneu Boha prijatí – spasení.

Ó, ako je tam všetkým tým „pokorným“ hriešnikom príjemne a hlavne bez obáv o ďalší svoj osud. Môžu tam kľudne podriemkavať s tým, že budú vynesení do Raja ...

Cirkev a jej nasledovníci si vlastne takto z Boha urobili sluhu! On pošle svojho Syna pozemšťanom na pomoc, oni Ho zavraždia, ale namiesto trestu budú hriešnici spasení, pretože túto vraždu svojvoľne vysvetľujú ako Bohom chcenú. Ale potom by predsa Judáš nemohol byť zradcom, ale nástrojom spásy. Prečo sa vlastne obesil? Nebodaj z toho dôvodu, že podľa týchto vysvetliviek prispel aj on ku spáse ľudstva?!

Takisto sa mnohí odvolávajú v tomto na niektoré výroky v Biblii o spáse ľudí skrze ich vieru v Ježiša. Títo si však neuvedomujú, že viera v Syna Božieho nespočíva v pasívnom prijímaní obete Ježišovej na kríži, ale v aktívnom napĺňaní slov Ježišových, teda Slova Božieho v každodennom živote!

Len veriť, ale nežiť podľa Slova Pánovho, nestačí. To je aj v Biblii jasne potvrdené na mnohých miestach.

 

Pozrime sa ale, čo na tému „Spravodlivosť Božia“ hovorí Ježišovo podobenstvo o zlých vinohradníkoch (Evanjelium podľa Marka, 12.kapitola):

 

1 Potom im začal hovoriť v podobenstvách: "Istý človek vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal jamu a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. 2 V stanovenom čase poslal k vinohradníkom sluhu, aby od nich prevzal podiel úrody z vinice. 3 Ale oni ho chytili, zbili a prepustili späť naprázdno. 4 Znova k nim poslal iného sluhu. Tomu prebili hlavu a potupili ho. 5 Poslal ďalšieho, toho zabili. A ešte mnoho iných: niektorých zbili, iných pozabíjali. 6 Mal ešte jedného, milovaného syna. Napokon k nimposlal i jeho, lebo si povedal: "K môjmu synovi budú mať úctu." 7 Ale vinohradníci si povedali: "To je dedič. Poďte, zabime ho a dedičstvo bude naše!" 8 Chytili ho, zabili a vyhodili z vinice.

9 Čo teda urobí pán vinice? Príde, vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným.

 

Tu je predsa tiež spomínaný pán a tí, ktorí mali na jeho majetku pracovať. Tu tiež zabili syna pána vinice. A ako to dopadlo? Tak, že vrahovia boli beztrestne oslobodení, dokonca spasení naveky? Neboli snáďvyhubení a vymenení inými vinohradníkmi?

 

O čom teda hovorilo toto podobenstvo od Syna Božieho? Len tak pre nič za nič bolo vyslovené? Nebolo v ňom skryté varovanie pozemskému ľudstvu?

Alebo bolo o tom, aby ľudia, keď zabijú Syna Majiteľa Zeme a všetkého, čo existuje, Syna nášhoStvoriteľabudú za túto vraždu ešte aj odmenení tým, že ich hriechy zoberie na seba práve táto obeť ich násilia – Syn Boží?! Kvôli tomu vyslovil Ježiš toto podobenstvo?

Kvôli tomu, aby boli v podobenstve nevďační nájomcovia – vrahovia potrestaní, kým v skutočnosti pozemskí hriešnici majú byť na Zemi, ktorú tiež dostali do prenájmu, touto vraždou na Synovi Božom ešte aj spasení?! Za koho sa títo ľudia, ktorí oslavujú Ježišovo zavraždenie, považujú pred Bohom?! A za kohomajú títo tzv. kresťania svojho Stvoriteľa?

Podľa tohto by ale nemali byť pozemšťania pokornými služobníkmi Božími, ale práve Boh aj so Synom Božím by mal slúžiť ľudstvu a mal by byť veľmi rád a samozrejme odmeniť každého, kto povie, že v Boha veríSkutky podľa nich nie sú dôležité. Tie podľa tohto nepôjdu za nikým, lebo to nepovažujú zlí vinohradníci za podstatné. Podstatná je „PRIKRÝVKA“. Čo tam po Božích zákonoch, prikázaniach, podobenstvách ...

No to je naozaj skvelé!

 

A tí ostatní hľadajúci, ktorí chcú žiť podľa Božích zákonov a Jeho prikázaní, teda podľa Božej vôle, ale nehlásia sa ku žiadnej pozemskej cirkvi, či náboženskej obci alebo sekte, sú horší? Aj oni predsa hovoria, že sú voči Bohu ničím a mohli vzniknúť len z milosti Jeho vôle. Rozdiel je len v tom, že kým sa tzv.kresťania a im podobní utešujú, že Ježiš zmyl ich hriechy svojou smrťou na kríži a v tom pre nich spočíva spása,Pravda je iná.

Veľký Piatok označujú katolíci (viď liturgický kalendár) ako „Slávenie utrpenia a smrti Pána“. Tieto slová predsa jednoznačne vyjadrujú presný význam, ináč by neboli použité a namiesto nich by sa použili iné slová.

Oni teda oslavujú v toto smutné výročie zradu, lebo aj v Biblii je to tak pomenované, oslavujú utrpeniea následne aj vraždu ľudí na Synovi nášho Stvoriteľa! To je ale hrozná zvrátenosť! Ba nie, žiadna zvrátenosť, to je to najhrubšie rúhanie sa Bohu a neustále každoročné opakovanie ukrižovania Syna Božieho Ježiša na kríži !!!

 

Syn Boží, Ježiš, bol vteleným Slovom Božím na Zemi. On hlásal Slovo Božie a toto Slovo Božie sa aj po Jeho pozemskej smrti ďalej šírilo prostredníctvom apoštolov a neskôr čistými ľuďmi. V tomto Slove Božom, ktoré osvietilo temnoty, prišla na Zem spása!

Pán Ježiš Kristus je náš Spasiteľ! Ale Jeho spása nespočíva v tom, že Ho ľudia dali zabiť, nespočíva v Jeho utrpení, ale Jeho spása spočíva v tom, čo je večné – SLOVO PÁNOVO!!! Vražda predsa nemôže byť večná, to je jednorázový odsúdeniahodný čin. Cirkev z toho urobila čin opakujúci, ktorý prikázala ešte aj oslavovať!

Dokedy chcú títo „kresťania“ SLOVO BOŽIE pribíjať na kríž ?!

 

Mali by si radšej uvedomiť, že to ich prikrytie nie je PRIKRYTIE BOŽIE, je to prikrytie cirkevné! Neskrývajte sa preto v samoľúbosti a v predstieranej pokore pod tento falošný plášť!

Veď aj samotný Ježiš nás varoval pred širokou cestou a bránou, vedúcou do zatratenia; naopak, doporučoval, aby sme vchádzali úzkou cestou a TESNOU BRÁNOU, pretože MÁLO BUDE TÝCH, čo touto úzkou bránou VOJDÚ DO ŽIVOTA.

Aké je ale obrovské množstvo týchto „veriacich“ (skoro TRETINA ĽUDSTVA! – to je tých MÁLO(?), o ktorých hovoril Ježiš?), nad ktorými cirkev rozprestrela svoju „PRIKRÝVKU“, ktorá však v skutočnostinevedie k Bohu, ale ich oddeľuje od Boha, presne tak ako aj dáždnik od Slnka! Aj v tomto by sa im už konečne mohli otvoriť oči a potom by v tom videli veľavravnú symboliku!

Týmto poslušným „veriacim“ cirkev dláždi už stáročia pohodlnú cestu a širokú bránu ľahkého odpúšťania hriechov (predávanie odpustkov), ľahkého zmytia vlastných hriechov údajne Bohom chcenou vraždou na vlastnom Synovi Ježišovi (!!!), atď, atď.

Ale každý veriaci vie, kam vedie pohodlná cesta a široká brána .....

Tých, ktorí neboli, alebo nie sú poslušní cirkvi pozemskej, treba minimálne umlčať, ak to nie je možné, tak aj násilím – aj vraždou! Však aj Ježiša dali zabiť veľkňazi vtedajšej vládnucej cirkvi (židovskej). Cirkevpočas dlhých stáročí nepohodlných prenasledovalaupaľovalavraždila a potom mnohých z nich vyhlásilaschizofrenicky (či opäť špekulatívne?) za svätých, hoci tu sa opäť cirkev dopúšťala a dopúšťa až dodnesrúhania sa Bohu, lebo len Pán Boh je Svätý!

 

Praví kresťania chcú v tejto špine radšej kráčať nepohodlnou cestou, aby mohli vojsť tesnou bránoudo ŽIVOTA VEČNÉHO, a to tak, že na svojej púti splatia do posledného haliera všetko to, čo komu zostali dlžní (viď Starý Zákon). Títo odmietajú také pokrivené ľudské výklady pravdy Božej, že niekto iný, dokonca nami ľuďmi zavraždený Syn Boží, sňal naše hriechy, akoby On bol naším služobníkom; takže títo praví kresťania chcú podľa slov Syna Božieho Ježiša Krista zožať všetko to, čo kedykoľvek v minulosti zasiali.

Kto zasial pravdu, Pravda ho vyslobodí; kto zasial lož, Pravda ho odmietne.

Pravda vedie hľadajúcich k slobode – nie k jarmuk samostatnosti – nie k pozemskej závislostinie k cirkevným prikázaniam, ale k poznaniu Božích zákonovBožích prikázaní – k SLOVU BOŽIEMU !!!

Tým najčistejším úplne stačí toto Božie Slovo, Božie zákony a Božie prikázania, podľa ktorých chcú kráčať na svojej púti Božím stvorením.

Mnohým nasledovníkom dnešných cirkví ale nestačí to dokonalé a všemocné od Boha! Oni potrebujú„v pokore“ navyše aj nejaké spoločenstvo s „povolaným“ kazateľom a pretože sa duchovne málo alebo nijak nehýbu, potrebujú ešte aj „PRIKRÝVKU“, pod ktorou sa skrýva neochota zobrať zodpovednosť za svojehriechy na seba.

Prikrývka je ale potrebná tam, kde je niekomu zrejme zima. Ale zima je zväčša len takým ľuďom, ktorí sa nehýbu.

Nech naše hriechy sníme niekto druhý, najlepšie Boh!“, to je ich slogan.

Vlastné hriechy by radi zvalili na Syna Božieho a v dnešnej dobe to ešte aj rúhavo oslavujú (Veľký Piatok), pretože takto sa môžu „zvrchu“ dívať na tých „poblúdených“.

 

Ale vedzte vy, poctivo hľadajúci, že všetci, čo sa povyšujú, budú ponížení a prví budú poslední.Nikomu sa neodpustí čo len jeden halier dlžoby a všetci do jedného zožnú len to, čo kedykoľvek v minulostizasiali!

Nikto nebude žať to, čo nezasial, lebo je to proti prírode a prírodné zákony sú dokonalé preto, lebo sú v súlade s Božími všeobsiahlymi zákonmi.

Len ľudia dokážu vymyslieť to, čo dokonalé nie je, teda je v rozpore s Božou vôľou.

 

Preto týmto „veriacim“, ak sú ochotní sa Pravde otvoriť, treba v dobrom poradiť, aby vo vlastnom záujme na záchranu strhli čo najrýchlejšie zo seba falošnú „PRIKRÝVKU“ a začali spoznávať Pravdutakú, akou v skutočnosti je. To Svetlo, ktoré ich po strhnutí tejto cudzej „PRIKRÝVKY“ náhle osvetlí, im v ďalšom putovaní neomylne ukáže, ktorým smerom majú kráčať.

Aj pre nich totiž platí: „Kto hľadá, nájde“. Ale pojem „hľadajúci“ znamená, že on sa hýbe a kráča k Cieľu, on nestojí a neskrýva sa pod rozpadávajúcou sa ruinou.

 

Posledné slovo v súde nebude mať žiadna ľuďmi vymyslená „PRIKRÝVKA“, ale SLOVO BOŽIE !





2/

Vyliata KRV - za mnohých (za všetkých?)

Keby sa v jednom chráme Božom povedalo „VŠETCI budete spasení“ a v druhom chráme Božom by sa povedalo „MNOHÍ budete spasení“, oznámilo by sa v obidvoch prípadoch to isté? Označujú teda pojmy „mnohí“ a „všetci“ to isté? Ak nie, ako je to možné, že v dnešných kresťanských Bibliách sú takéto rozdiely? Prečo vlastne nastala táto zmena a k čomu vedie?

Opíšme si malý príklad:

V základnej škole budú učiť dve učiteľky ten istý predmet.

O prvej učiteľke bude známe, že pri nej všetci žiaci prejdú do ďalšieho ročníka, nikto neprepadne, či sa učí alebo nie. Čo sa stane s takýmito žiakmi v ďalších ročníkoch? Prestanú byť aktívni a ochabne v nich úsilie, aby sa aspoň tesne pred koncom školského roka vynasnažili napraviť to, čo kazili svojou lenivosťou po celý školský rok. Však aj načo? Aj tak prejdem, povedia si flákači. A čo urobia tí, ktorí sa doteraz snažili? Budú pri tej istej učiteľke usilovní aj vo vyšších ročníkoch? Málokto. Postupne si mnohí povedia, kašlem nato, aj tak prejdem, už sa takto, ako doteraz, snažiť nebudem, odmena je rovnaká pre všetkých. Len máloktorý z nich sa bude poctivo pripravovať aj v budúcnosti.

Druhá učiteľka oznamuje počas celého školského roka žiakom, že im nič zadarmo nedaruje, bude sa snažiť byť prísna ale spravodlivá voči všetkým a každý bude odmenený tak, ako si zaslúži. Všetci tu vedia, čo ich čaká, ak....

A teraz si predstavme, že žiaci postúpili do najvyššieho ročníka a blížia sa prijímacie pohovory na strednú školu. Budú žiaci v obidvoch triedach rovnako pripravení na vyšší stupeň školy?

Všetci vieme, že sa rýchlo prejavia veľké rozdiely a žiaci prísnej učiteľky budú mať až na niektoré výnimky lepšie výsledky než u povoľnej a navonok benevolentnej učiteľky, ktorá sa svojím prístupom chcela možno zapáčiť žiakom a chcela mať navonok kľud.

Opíšme si iný, tentoraz skutočný príbeh:

Veriaci v dvoch rozdielnych kresťanských cirkvách navštevujú pobožnosti vo svojich kostoloch.

V prvom kostole im znejú do uší slová Syna Božieho z Poslednej večere, tak ako sú uvedené v ich dnešnej Biblii,  Matúšovo evanjelium 26.kap., 28.verš: „Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva ZA VŠETKÝCH na odpustenie hriechov“ (tieto slová boli potvrdené aj pápežom v priamom prenose 6.1.2011 počas omše vo Vatikáne, na sviatok Troch kráľov).

V druhom kostole im znejú do uší slová Syna Božieho z Poslednej večere, tak ako sú uvedené v ich dnešnej Biblii: „Toto je moja krv tej novej zmluvy, ktorá sa vylieva ZA MNOHÝCH na odpustenie hriechov.“

Je to to isté? Budú veriaci v obidvoch chrámoch rovnako pripravení na vyšší stupeň školy života, ktorý ich čaká? Obidve sú to kresťanské Biblie, a predsa v jednej z kľúčových viet Syna Božieho počas Poslednej večere taký veľký rozdiel!

Povrchní veriaci budú považovať za malicherné a zbytočné takto to porovnávať, nevidia v tom nejaký veľký rozdiel, však to je len snáď chyba v preklade. Ale v skutočnosti sa význam povedaného touto zmenou úplne líši.

Žiaľ, mnohí tzv. kresťania si vo svojej duchovnej lenivosti ani neuvedomujú, že slovo ľudské je odleskom Slova Božieho a rôzne slová s rôznym svojím významom nám neboli dané nato, aby sme ich význam povrchne prehliadali, ale naopak nato, aby sme v nich vyjadrili ostré rozdiely.

Navyše aj z Biblie  vieme, že najmä v Slove Pánovom nesmie nastať zmena, nesmie sa ani pridávať a ani uberať. Kto mení Slovo Božie, patrí k zavrhnutým. Kto však z povrchnosti prijíma takéto zmeny v Slove Božom a je mu to ľahostajné, lebo mu stačí byť zúčastnený na pobožnostiach svojej cirkvi či náboženskej obce, ten sa sám dobrovoľne zaradil k tým vlažným, o ktorých už Syn Boží hovoril, že aj s nepriateľmi Boha nebudú vpustení do Kráľovstva Jeho Otca nebeského, zostanú vonku, kde ich vo večnej noci čaká večné zatratenie.

Ak teda Syn Boží pri Poslednej večeri poukázal na krv, ktorá sa vylieva za mnohých, tak nám jasne odkázal, že to nemôže byť za všetkých! Syn Boží bol vtelené Slovo Božie a toto Slovo prebývalo medzi nami. Takže žiadne lacné odpykanie hriechov, ako je to v kresťanských cirkvách často počuť, ale len za tých mnohých, ktorí KRV, SLOVO Božie, prijmú, čiže podľa tohto Slova Pánovho budú žiť!

Pre život vo večnosti budú určite lepšie pripravení tí veriaci, ktorí sa budú snažiť všetky svoje hriechy odpykať, a nespoliehať sa nato, že symbolickým prijímaním tela a krvi Syna Božieho pri výročiach Poslednej večere sa odpúšťajú hriechy všetkým, aby sa v ľuďoch podporovala povrchnosť, duchovná lenivosť, pohodlnosť a samoľúbosť, ktoré vždy vedú do zatratenia.

Ak Syn Boží povedal, že musíme splatiť všetko do posledného haliera, určite by tieto vlastné slová počas Poslednej večere nepoprel. Novú zmluvu s Bohom môže uzavrieť len ten človek, pre ktorého je život podľa Vôle Božej na prvom mieste a je jedinou správnou alternatívou.

Nech sa teda všetci kresťanskí veriaci zamyslia nad tým, či sa v ich chrámoch naozaj cituje Slovo Božie tak, ako bolo vyslovené.

A ako si to majú overiť? Jednoducho.

Nepovyšovať sa nad veriacich v iných cirkvách a náboženských skupinách, naopak, zobrať si do rúk a prečítať si aj staré Biblie, tak ako je napr. Kralická Biblia z r. 1613, kde je horeuvedený odsek napísaný takto: „To jest krev má nové smlouvy, kteráž ZA MNOHÉ vylévá se na odpuštění hříchů.“

A keby to nestačilo?

Syn Boží ohlásil príchod Tešiteľa, Ducha Pravdy, ktorý nás vo svojom Posolstve uvedie do celej Pravdy, Ducha Svätého, ktorý vezme z toho, čo nám už pred dvetisíc rokmi zvestoval Ježiš Kristus.

POSOLSTVO SYNA ČLOVEKA dokonale a neomylne vyvedie každého hľadajúceho z dnešného bludiska a dá každému toľko, koľko bude schopný v pokore prijať a nakoľko sa Pravde otvorí.

 

 

3/

 

Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.

 

Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista sa podľa dnešných cirkevných vysvetlení vykladá ako vstanie z mŕtvych v tom tele, v ktorom Ježiš žil a aj umrel na kríži.

Ako dôkaz sa uvádza skutočnosť, že jeho telo sa nenašlo. Možnosť, že mŕtve telo mohol niekto nejakým spôsobom aj odniesť, sa vylučuje, hoci židia dodnes tvrdia, že jeho telo bolo naozaj tajne odvezené preč, keď stráž spala.

V tejto súvislosti sa natíska otázka, že keď Ježiš vstal z mŕtvych vo svojom pozemskom tele a v tomto tele odišiel aj do nebies, tak prečo sa musel vôbec narodiť, prežiť detstvo a prečo teda neprišiel v tom istom hmotnom tele už z nebies ako hotový dospelý človek?

Ako si vysvetliť, že dvaja učeníci, ktorí išli do Emaus a Ježiš išiel vedľa nich, tak tí dvaja ho dlhší čas vôbec nespoznali? V akej podobe išiel vedľa nich, keď mal podľa dnešných niektorých výkladov vstať z mŕtvych vo svojom pozemskom tele?

Ako to, že ho Mária Magdaléna považovala za nejakého záhradníka, keď sa jej zjavil? Prečo sa vlastne vtedy nesmela jeho tela ani dotknúť?

Prečo sa zľakli apoštoli, keď sa Ježiš medzi nimi nečakane zjavil? Prečo ich musel upokojovať slovami: „Pokoj Vám!“? Ako mohol vstať z mŕtvych vo svojom pozemskom tele, keď ho vtedy považovali za nejakého ducha?

Ako je možné, že ho všetci nepoznávali? Zabudli za tri dni, ako vyzeral, alebo sa im zjavil v inom tele? A v akom tele sa im zjavil, keď nie v tom, ktoré tak dobre poznali?

 

Práve v kresťanskej Biblii sa ale na viacerých miestach napriek pokriveným a zavádzajúcim výkladom cirkvi naznačuje pravda taká, aká sa aj odohrala:

Ježiš sa neukazoval hocikomu ale len svojim(!), a to nie v pozemskom tele, v ktorom umrel, ale v inom – posmrtnom – jemnejšom. Tí, ktorým bol zrak otvorený, videli len jeho jemnejšie telo – v dnešnej dobe sa všeobecne tomuto telu hovorí telo astrálne alebo ešte správnejšie telo jemnohmotné.

Aj dnes existujú ľudia, ktorí majú schopnosť vidieť aj toto astrálne alebo jemnohmotné telo!

Aj neveriaci Tomáš mal možnosť sa dotýkať len tohto jemnohmotnejšieho tela, aby uveril. V danom okamihu boli mu otvorené jeho jemnohmotné zmysly! Pozemské telo Ježišovo to nebolo, lebo by sa ho ináč apoštoli nezľakli!

Len toto jemnohmotné telo sa mohlo vzdialiť od Zeme, takže to zdola pre jeho apoštolov a učeníkov, ktorí ho mohli vidieť aj jemnohmotným zrakom, pôsobilo tak, akoby Ježiš odišiel v pozemskom tele do nebies. On odišiel k Bohu Otcovi, ale aj to videné jemnohmotné telo musel na svojej púti do nebies odložiť, lebo každý duch na nebesiach žije bez tela a bez kostí.

Apoštoli v danom okamihu osvietenia vôbec nerozmýšľali rozumovo, akým zrakom vnímajú Ježiša, pre nich bolo najdôležitejšie to, že sa im aj po jeho pozemskej smrti ukázal.

Bol to dar z nebies, keď apoštoli a učeníci dostali takýmto spôsobom ďalší dôkaz, že Ježiš bol naozaj tým očakávaným Mesiášom a Spasiteľom, ktorého zvestovali už starí proroci.

 

Čo sa týka krstu, ktorý mali jeho apoštoli a nasledovníci vykonávať v mene Ježiša Krista, je tu jasne naznačené, že deti sa vtedy nekrstili, ale len dospelí, a to dobrovoľne!

Len ten, kto vedome uveril v Ježiša, a teda aj v Slovo Božie, a nechal sa v tejto viere pokrstiť, mohol byť spasený. Natíska sa tu otázka: Ako môže maloleté batoľa vedome veriť v Ježiša, keď si ešte neuvedomuje naplno ani seba?! Aký krst sa to vlastne v dnešnej dobe vykonáva? V mene Ježišovom alebo v mene cirkevnom?

 

Takisto je zaujímavé, že ani v jednom z evanjelií nie je po ukrižovaní a pohrebe Ježiša ani zmienka o pozemskej matke Ježišovej – o Márii. Prečo sa aj jej neukázal Ježiš po svojej pozemskej smrti? Odpoveď je jasná:

Mária ho počas jeho pôsobenia na Zemi dlho nechápala a Ježiš sa po pozemskej smrti ukázal len svojim!

 

---

Citáty z Biblie – viď príloha:

Evanjelium podľa Matúša: 27. a 28. kapitola

Evanjelium podľa Marka: 16. kapitola

Evanjelium podľa Lukáša: 24. kapitola

Evanjelium podľa Jána: 20. a 21. kapitola

PodporteCFP QR 22 KAFE KÁVAS

Komentáře

Komentáře  

#3 lukes.vacl@seznam.cz 2017-04-17 11:19
Odpurci se snaží tuto skutečnost po celé dva tisíce let neúspěšně zpochybňovat. Pro pravost důkazů byla po celou tu dobu znovu a znovu prokázána a v poslední době se k tomu vyjádřila i řada právních odborníků. Např Lord Darling, bývalý anglický Nejvyšší soudce prohlásil:

"Jádrem problému je, zda Ježíš byl, či nebyl tím, za koho se prohlašoval. Odpověď na tuto otázku nepochybně závisí na tom, zda byl, či nebyl vzkříšen. V této věci se po nás nechce, abychom měli slepou víru. Existuje tolik přesvědčivých důkazů pro vzkříšení - důkazů pozitivních i negativních, přímých i nepřímých - že žádná inteligentní porota na světě by nemohla dospět k jinému závěru, než že příběh o vzkříšení je pravdivý."
Citovat
#2 lukes.vacl@seznam.cz 2017-04-17 11:19
Bible a církev uvádí jako důkaz vzkříšení skutečnosti, že ho viděla spousta lidí a Tomáš si sáhl na jeho rány. Nejlépe to shrnul sv Pavel v 1. listu Korintským

"Odevzdal jsem vám především, co jsem sám přijal, že Kristus zemřel za naše hříchy podle Písema byl pohřben; byl vzkříšen třetího dne podle Písem,ukázal se Petrovi, potom Dvanácti.Poté se ukázal více než pěti stům bratří najednou; většina z nich je posud na živu, někteří však již zesnuli.Pak se ukázal Jakubovi, potom všem apoštolům.Napos ledy ze všech se jako nedochůdčeti ukázal i mně."
Citovat
#1 lukes.vacl@seznam.cz 2017-04-17 11:17
"Ako dôkaz sa uvádza skutočnosť, že jeho telo sa nenašlo"

Bible to jako důkaz Kristova zmrtvýchvstání neuvádí a církev to nikdy za důkaz nepovažovala. Tímto pseudodůkazem se od samotného počátku oháněli židé a v současnosti lháři a/nebo hlupáci. K jeho vyvrácení si stačí přečíst z Matouše

"Nazítří, po dni příprav, se vrchní kněží a farizeové sešli u Piláta. Pane,“ řekli mu, „vzpomněli jsme si, že když ten bludař ještě žil, řekl: ‚Po třech dnech vstanu.‘ Nařiď tedy, ať je hrob hlídán až do třetího dne, aby snad nepřišli jeho učedníci, neukradli ho a neřekli lidu: ‚Vstal z mrtvých!‘ To by byl ještě horší blud, než ten první!“
„Máte stráž,“ odpověděl jim Pilát. „Jděte a hlídejte, jak umíte.“ A tak šli, zapečetili kámen a obsadili hrob strážnými.

Za usnutí stráže byl vždy přísný trest, v římském vojsku trest smrti.
Citovat

Přidat komentář

Bezpečnostní kód Obnovit

Facebook komentáře