Michael Moore: Spojené štáty americké nie sú „švorc“

Podrobnosti

Speciály CFP! / Svět kolem nás|

23. březen 2011|

Preložil Dušan Krnáč|

7065 x

Mocní tejto krajiny by boli najradšej, keby ste uverili lži, že USA sú švorc, aby vám mohli vziať dôchodky, skresať mzdy a aby ste sa zmierili so životným štandardom vašich prastarých rodičov. Lenže naša Amerika nie je švorc! Ani zďaleka. Topí sa v bohatstve a peniazoch. Háčik je však v tom, že na to bohatstvo nemáte vplyv. Obrovské bohatstvo totiž od pracujúcich a spotrebiteľov putovalo do bánk a portfólií rozprávkovo bohatých ľudí v procese najväčšej krádeže v dejinách.

V súčasnosti sa bohatstvo 400 najbohatších Severoameričanov rovná úhrnu bohatstva polovice všetkých Severoameričanov.

Dovoľte mi to prosím ešte raz zopakovať. Štyristo obscénne bohatých ľudí, z ktorých v roku 2008 väčšina takým alebo onakým spôsobom profitovala z mnohomiliardových nových štátnych dotácií - teda peňazí všetkých daňovníkov - teraz disponuje aktívami rovnajúcimi sa výške súčtu majetku 155-ich miliónov Severoameričanov. Ak toto niekto stále odmieta nazvať finančným prevratom, tak jednoducho klame sám seba, i keď v hĺbke duše cíti, že je to pravda.

Pôvodu tohto sebaklamu však rozumiem. Priznať, že sme malej skupine ľudí beztrestne umožnili prisvojiť si väčšinu bohatstva, od ktorého závisí chod ekonomiky, by znamenalo prijať ponižujúcu pravdu, že sme sa naozaj vzdali a našu drahocennú demokraciu otrocky odovzdali elite hŕstky boháčov. Krajine vládne Wall Street, banky a rebríček Fortune 500 (súkromné a verejné korporácie). Až do minulého mesiaca sme sa my ostatní cítili totálne bezradní, neschopní čokoľvek s tým urobiť.

Ja osobne mám len stredoškolské vzdelanie, no keď som bol ešte na škole, každý študent musel absolvovať jeden semester ekonómie, aby mohol ísť k maturite. A jedno som sa tam naučil: Peniaze nerastú na stromoch. Ekonomika rastie vyrábaním vecí. Rastie, keď máme dobrú prácu za dobrú mzdu, za ktorú si možeme kúpiť to, čo potrebujeme, a následne tak vznikajú ďalšie pracovné miesta. Ekonomika rastie, keď máme výborné školstvo vychovávajúce novú generáciu vynálezcov, podnikateľov, umelcov, vedcov a filozofov, ktorí prídu s novými veľkými nápadmi a myšlienkami pre našu planétu. A tá nová myšlienka vytvorí nové pracovné príležitosti, a pracovné príležitosti zas finančné zdroje pre štát.

Lenže ak tí, ktorí disponujú najväčším množstvom peňazí a pritom neplatia svoj spravodlivý diel daní, štát nemôže fungovať. Školy nemôžu vychovávať šikovných ľudí, ktorí by vytvorili prácu pre ďalších ľudí. Ak dovolíme bohatým ponechať si väčšinu peňazí, stane sa to, čo sme už zažili: bezohľadne gemblujú na Wall Street a privádzajú hospodárstvo do krachu. Nimi spôsobený krach nás pripravil o milióny pracovných miest, následkom čoho poklesol výber daní. Každý jeden občan utrpel, a to len kvôli tomu, čo spôsobilo pár boháčov.
Náš národ nie je švorc, priatelia moji. Wisconsin takisto nie je švorc. Tvrdenia, že krajina je na kolenách, je povestná opakovaná veľká lož. Jedno z najväčších klamstiev desaťročia. Prvé je, že USA nemajú peniaze. Druhé, že Irak má zbrane hromadného ničenia. A tretie, že The Packers nevyhrajú Super Bowl bez Bretta Favrea.

Pravda je taká, že peňazí je dosť na všetko. Dokonca celá kopa peňazí. Lenže tí, čo rozhodujú o ich tokoch, nasmerovali tieto toky do hlbokých studní dobre strážených sídiel. Vedia, že to, čo páchajú, je zločin, a vedia aj to, že jedného dňa peniaze, ktoré kedysi patrili vám, budete chcieť naozaj vidieť. Presne preto platia po celej krajine stovky politikov, ktorí vykonávajú prácu pre nich a za nich, aby sa tomu momentu vyhli. Pre istotu však, keby to čírou náhodou predsa prestalo zaberať, žijú za vysokými múrmi, s luxusným súkromným prúdovým lietadlom s vždy doplna natankovanými a pripravenými motormi, v očakávaní dňa, o ktorom dúfajú, že nikdy nepríde. Aby predišli dňu, keď budú ľudia požadovať svoju krajinu naspäť, urobili dve veľmi prefíkané opatrenia:

1. Kontrolujú komunikáciu. Vlastníctvom väčšiny médií sa im podarilo mnohých Severoameričanov dokonalo presvedčiť o obmedzenosti prostriedkov na uskutočnenie ich verzie amerického sna a o správnosti dať hlas ich politikom. Ich verzia amerického sna vyzerá tak, že vy predsa jedného dňa tiež môžete zbohatnúť - žijeme predsa v Amerike, kde je všetko možné, ak sa len pousilujeme! Samozrejme, ponúkajú nám pri tom aj vhodné ilustračné príklady, ako sa s chudobného chlapca stane bohatý chlap, ako sa dieťa slobodnej matky žijúcej na Havaji môže stať prezidentom, ako sa z chalana so stredoškolským vzdelaním stane úspešný filmový režisér. Omieľajú vám tieto príbehy znovu a znovu dokola každý deň, takže posledná vec, čo by ste chceli, je celé si to pokaziť - pretože ty, áno aj ty! - sa raz môžeš stať bohatý/ prezident/ oscarový režisér! Odkaz je jasný: drž hubu a krok a vo voľbách daj svoj hlas strane, ktorá stojí za záujmami bohatých, ku ktorým raz môžeš patriť aj ty.

2. Keď sa v septembri 2008 ekonomika začala samospádom rúcať a banky boli v globálnej pyramídovej hre pristihnuté pri čine, Wall Street zrazu pohrozila: Buď nám vy dáte bilióny dolárov amerických daňovníkov, alebo my zlomíme ekonomike väz. Navalte prachy, alebo sa rozlúčte s úsporami na účtoch, s dôchodkami, so štátnou pokladnicou. Do videnia pracovné miesta, byt, domov, zbohom budúcnosť. Bolo to neuveriteľné a všetkých to vydesilo. „Tu! Nech sa páči. Vezmite si naše peniaze! Na ničom nezáleží, vytlačíme aj ďalšie, ak chcete! Len si ich vezmite. Ale o jedno vás prosíme, ušanujte naše životy, prosíme!"

Riaditelia a predsedovia v rokovacích sálach predstavenstiev a hedžových fondov sa nevedeli ubrániť smiechu. Do troch mesiacov si vyplácali obscénne bonusy a bavili sa na tom, ako perfektne celý národ obohrali a ako z nás urobili idiotov. Milióny ľudí prišlo o prácu a milióny ľudí stratilo domovy. Napriek tomu sa ale žiadna revolta nekonala.

Až do teraz. Vo Wisconsine! Michigančania ešte nikdy neboli štastnejší, že máte spoločné veľké jazero! Vy ste prebudili spiaceho obra - pracujúcich Spojených štátov amerických. Práve teraz sa otriasa zem, otriasa sa pod nohami tých, čo nám vládnu. Váš odkaz inšpirujúci ľudí vo všetkých 50 štátoch znie: MÁME TOHO DOSŤ! Odmietame počúvať, že USA nemajú peniaze a že sú zlomené. Opak je pravda! Sme obdarení talentom, nápadmi, pracovitosťou a láskou. Láskou a pochopením pre tých, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli medzi poslednými v spoločnosti. Túžia po tom istom ako my všetci ostatní: Získať našu krajinu späť! Našu demokraciu! Naše dobré meno - Spojené štáty americké! A nie Korporátne štáty americké.

Ako to dosiahnuť? Nuž, tak trochu ako Egypt na madisonský spôsob. Spomeňme si, že v Tunisku to bol jeden jediný chudobný človek so stánkom s ovocím, ktorý obetoval svoj život preto, aby si svet uvedomil, že vláda miliardárov pre miliardárov je urážkou slobody, morálky a ľudskosti.

Ďakujem ti, Wisconsin. Vďaka tebe si ľudia uvedomili, že toto je naša posledná veľká šanca uchopiť to, čo ostalo z nás Severoameričanov. Tri týždne stojíte v zime, spíte na zemi, nech to stojí, čo to stojí. Jedna vec je istá: Madison je iba začiatok. Arogantní boháči sa prepočítali. Nestačili im peniaze, ktoré ulúpili so štatnej kasy. Neuspokojili sa likvidáciou miliónov pracovných miest, ktoré jednoducho premiestnili za hranice, aby tam vykorisťovali biedu iných. Nie, chcú ešte niečo - nad všetky bohatstvá sveta. Chcú naše duše. Žiada sa im strhať našu dôstojnosť. Chcú nás zastaviť a umlčať. Nie sú ochotní sadnúť si s nami a diskutovať o takých jednoduchých veciach, ako koľko má byť žiakov v triede, aké neprestrelné vesty majú mať policajti, koľko majú odpočívať piloti, aby boli schopní dobre robiť svoju prácu - svoju slabo platenú prácu (19-tisíc dolárov ročne). Toľko zarobí začínajúci civilný pilot. Možno mal toľko isto aj pilot, s ktorým som priletel dnes sem do Madisonu. Povedal mi, že už prestal dúfať, že mu zvýšia plat. Všetko, o čo žiada, je len trochu viac voľného času, aby medzi zmenami na letisku O'Hare nemusel prespávať v aute. Takto zavrhnutiahodne sme upadli! Bohatým nestačí, že tomuto človeku platia úbohú mzdu. Museli mu vziať aj jeho spánok. Potrebovali ho ponížiť, dehumanizovať a presvedčiť o vlastnej podradnosti. Nakoniec, veď o čo ide? Je to iba ďalší lajdák. Alebo nie?

Presne toto, priatelia, v tomto väzí fatálna chyba našej Korporátnej Ameriky. Ich snaha zničiť nás podnietila vznik nášho hnutia, hnutia, z ktorého sa stáva nenásilná masová revolta šíriaca sa naprieč krajinou. Všetci sme vedeli, že jedného dňa sa to musí zlomiť. Ten čas nastal. Mnohým ľuďom z médií to nedochádza. Hovoria, že ich udalosti v Egypte zaskočili, nič ani len netušili. Teraz sú prekvapení a vyvedení z konceptu nad otázkou, prečo za posledné tri týždne prichádzajú do Madisonu stovky tisíc ľudí, dokonca v čase krutej zimy. „Prečo tam vonku, preboha, všetci stoja na tej zime?"

„Niečo sa tu dole deje, a vy neviete, čo to znamená, však?" (Parafráza piesne Boba Dylana)

USA nie sú zlomené! Ak niečo zlomené je, tak morálny kompas našich vládcov. My sa chystáme ten kompas opraviť a loď odteraz kormidlovať sami. Pokiaľ naša ústava platí, nikdy nezabúdajte, že jeden človek rovná sa jeden hlas. Toto je to, čo boháči na našej Amerike nenávidia najviac, pretože hoci držia takmer všetky peniaze a všetky karty, jedného základného faktu sú si úzkostlivo vedomí: Nás je viac!

Madison, neustupuj. Sme s vami. Spolu zvíťazíme.

Preložil Dušan Krnáč (www.utopia.sk)

Komentáře