Facebook Twitter RSS

O CFP!  | 

ads

Obchod s otrokmi rozkvitá, poháňa ho globalizácia

  • otroci
Americké otroctvo je neoddeliteľne späté s históriou národa. Ministerstvo zahraničia konečne priznalo, že ľudia sa kupujú a predávajú ako majetok aj dnes. Správa o pašovaní ľudí za rok 2010 umiestňuje Spojené štáty americké na poprednú pozíciu medzi krajinami, umožňujúcimi moderné otroctvo.

Hoci USA dostávajú relatívne vysoké známky za boj proti samotnému pašovaniu ľudí a z hodnotenia vychádza dobre aj prokuratúra, veľa obetí je stále nenápadne rozptýlených medzi pracovníkmi: migrant, ktorý zbiera rajčiny, prostitútka s obrovským dlhom, sluha pracujúci bez mzdy... Médiá sa zvyčajne zameriavajú na mladé dievčatá, ktoré sa dostali do víru prostitúcie. Údaje vlády však naznačujú, že viac zahraničných obetí je medzi pašovanými na prácu a nie na sex, pričom ide najmä o hotely a domáce ošetrovanie. Na celom svete je podľa správy okolo 12 miliónov otrokov, detí aj dospelých, a to najmä z Thajska, Mexika, Filipín, Indie, Guatemaly a Dominikánskej republiky.

Dnešný obchod s otrokmi buduje na rozdieloch medzi národmi a využíva migráciu a ekonomickú globalizáciu. Veľa vlád zaviedlo politiky proti pašovaniu ľudí, ale výsledky sú zmiešané. Do USA sa otroctvo aj napriek relatívnemu bohatstvu a vyspelej právnej infraštruktúre dostáva tak, ako všade inde: cez diery v pracovných a imigračných zákonoch. Obete sa nepriznávajú, lebo sa boja následkov pokusu o útek.

Od ich šéfov nezávisí iba obživa, pretože tí sa im navyše vyhrážajú aj prezradením imigračným úradom. Stephanie Richard, riaditeľka organizácie Koalícia pre zrušenie otroctva a pašovania ľudí (Coalition to Abolish Slavery and Trafficking, CAST) v chicagskom mesačníku In These Times povedala: „Stále však vidíme viacej ľudí, ktorí prichádzajú legálne a končia ako obete pašovania... pretože práve prostredníctvom krátkodobých víz sú vydieraní, aby pracovali aj proti svojej vôli."

Existuje veľa byrokratických prekážok znemožňujúcich mnohým obetiam dosiahnuť pomoc od štátu. Ak chcú dostať špeciálnu imigračnú úľavu, potrebujú tzv. T-víza, čo znamená povinnú spoluprácu s políciou. Tento proces môže byť veľmi ponižujúci a traumatický. Preto dostáva T-víza menej ľudí, ako je obetí otroctva.

Sienna Baskin, právnička iniciatívy Sex Workers Project, ktorá sa zaoberá právami obetí sexuálneho otroctva v New Yorku, vidí súvis medzi epidémiou pašovania ľudí a imigračnými politikami kriminalizujúcimi obete: „Vysoko represívny a reštriktívny imigračný systém je faktor, ktorý vedie ľudí k ilegálnej migrácii s rizikom, že sa stanú otrokmi. Ďalšími faktormi je chudoba, perzekúcie a rodové nerovnosti. Problém by sa mohol zmierniť imigračnou reformou, ktorá by poskytovala víza a férové platy všetkým robotníkom."

Stephanie Richard dodáva, že CAST svoju prácu spája aj s komunitnými skupinami bojujúcimi za práva robotníkov: ,,Veríme, že zneužívanie robotníkov je v tejto krajine neakceptovateľné. Snažíme sa zamerať na celé spektrum problémov tak, aby sa ľudia nestávali obeťami kupovania a predávania."

Floridská Coalition of Imokalee Workers (komunitná organizácia pomáhajúca najmä imigrantom z prostredia guatemalských Mayov, z Haiti a Latinskej Ameriky všeobecne, pozn. red.) spája vo svojich kampaniach za práva robotníkov na farmách protipašerácke aktivity s robotníckym aktivizmom. Vyvíja tlak na korporácie, aby upravili svoje pracovné politiky, a to v rámci celej dodávateľskej siete.

Pri príležitosti zverejnenia Správy o pašovaní ľudí upozornila aktivistka Laura Germino z kampane Anti-slavery Campaign na prácu, ktorá ich ešte len čaká: „Tento veľký národ, ktorému sa tragédia otroctva v rôznych podobách tak hlboko vpísala do histórie, si zatiaľ neuvedomil, že otroctvo je javom trvalým. Posledné kroky vlády voči modernému otroctvu nám pripomínajú aj našu historickú hanbu a zároveň vzbudzujú nádej. Teraz, po tristo rokoch americkej cesty k emancipácii, môžeme tejto tragédii konečne urobiť koniec."

Převzato z Utopia.sk

PodporteCFP QR 22 KAFE KÁVAS

Komentáře

Přidat komentář

Bezpečnostní kód Obnovit

Facebook komentáře