Nedeľná úvaha - Dekompresia politiky

V minulosti mala elita národa úctu ľudu všeobecne a záležalo na tom, čo si vzdelanci myslia. Dnes je situácia taká, že na tom nielen nezáleží, ale spodina, vedomá si svojej volebnej prevahy, elitou národa otvorene pohŕda a utvrdzuje sa tým vo svojej domnelej nadradenosti. Psychologicky je to úplne pochopiteľné, pretože keď už sa hlupák nemôže rovnať inteligentovi svojím rozhľadom a vedomosťami, vymedzuje sa voči múdrejší časti národa príchylnosťou k zvoleným politikom. Zvolení politici potom celkom otvorene luze podliezajú a snažia sa jej zavďačiť tým, že kritizujú všetkých a všetko, čo je múdrejšie ako oni. Zvlášť je to viditeľné, ak sa pozrieme do horných politických poschodí s prístupom k médiám a možnosťou zasiahnuť svojimi bonmotmi väčšinu populácie. 

Veľmi populárnou činnosťou spodiny je sledovanie pikantných morálnych prehreškov politických špičiek. Taký politik je do konca života vyradení nielen ako politik, pretože si na neho cez ulicu dovolia uštipačne pokrikovať. Nič tak nepovznáša úroveň vlastnej dôležitosti, než keď niekto iný vyzerá ako dokonalá trúba. 

Existuje zaujímavý rozpor medzi tým, ako si ľudia predstavujú, že by mala vyzerať politická reprezentácia. Obvyklá predstava je taká, že politická reprezentácia by mala konať v prospech ľudu a byť múdra a spravodlivá. Vrcholní predstavitelia by mali mať prirodzenú autoritu a oplývať rozumom aj slušným správaním. Problém je, že všeobecné morálne presvedčenie sa úplne míňa s morálnym presvedčením volenej politickej reprezentácie. Ide hlavne o to, komu sa dostane možnosti rozfofrovať peniaze vybrané od obyvateľstva vo forme daní. Kde striekajú peniaze, tam sa vždy nájde možnosť, ako ich chytať do sietí. 

Pre demokratické voľby existujú dva morálne imperatívy. Navonok sa hľadajú ušľachtilí ľudia, ktorým ide o blaho ľudu a ktorí to s vami "myslia dobre". V skutočnosti sa však o zvolenie uchádzajú ľudia, ktorí cítia moc a peniaze a vedia s okolím manipulovať. Pravidlá hry sú celkom jasné a len úplní idealisti, bez štipky orientácie v reálnom živote, sú potom prekvapení.

Za feudalizmu bolo za odporné zlo považované, že poddaní musia odvádzať dane vo výške 10%, áno známy to desiatok. Dneska poddaní odvádzajú cez 60% svojich príjmov a každého to necháva chladným. Za feudalizmu totiž poddaní museli uživiť iba svojho šľachtica a jeho dvor. Dnes musia poddaní uživiť celú politickú reprezentáciu. Niet divu, že sa peňazí nedostáva a peniaze sa žmýkajú z ľudí hore dole. Štát sa hrá na drogového dealera, pretože hlavné príjmy má z predaja alkoholu a tabaku. Kto si chce voziť zadok v aute, toho okreše na daniach z benzínu. Dokonca aj výber pokút za parkovanie je plánovaným príjmom mestských rozpočtov. Odťahovanie áut zo sídlisk poľavuje len pred voľbami, kedy sa začína prejavovať politický pud sebazáchovy. Štát sa k obyvateľstvu chová ako dobyvateľ a voľby len určia, komu pripadne tučná korisť.

zdroj:http://voltaire.netkosice.sk/index2.html