Facebook Twitter RSS

O CFP!  | 

ads

Politickí inkvizítori útočia na voľnomyšlienkárskych kacírov

B. Shurk, slobodomyseľný - protiestablišmentový, niekedy neortodoxný, oddaný generalista a hrdý Američan

29.7.2022

Akonáhle vlády normalizujú cenzúru a trestanie názorov, tak bude mať sloboda prejavu len obmedzenú dobu trvania.

Útoky proti slobode prejavu sú na vzostupe. Jedna britská vysoká škola nedávno vylúčila študenta za to, že vyjadril súhlas s deportáciou ilegálnych imigrantov, ktorá je oficiálnou vládnou politikou. Jedna školská rada v štáte Wisconsin minulý mesiac obvinila troch stredoškolákov zo sexuálneho obťažovania, pretože odmietli používať v súvislosti s jedným svojim spolužiakom zámeno „oni" [1]. Národná poradkyňa amerického prezidenta Joea Bidena pre otázky klímy Gina McCarthy nedávno vyzvala spoločnosti prevádzkujúce sociálne médiá, aby na svojich online platformách cenzurovali názory, ktoré sú v rozpore s Bidenovým naratívom o zmene klímy.

  • politicki-inkvizitori-utocia-na-vo-nomyslienkarskych-kacirov

V rámci svojho pokračujúceho odhodlania zachovať vládny monopol na informácie o chorobe COVID-19 Twitter zablokoval účet jedného lekára len za zdieľanie vedeckej štúdie, ktorá naznačuje, že vakcína spoločnosti Pfizer ovplyvňuje mužskú plodnosť. NFL (National Football League, Národná futbalová liga) udelila trénerovi amerického futbalu Jackovi Del Riovi z klubu Washington Commanders pokutu 100 000 dolárov a donútila ho ospravedlniť sa za to, že vyslovil nahlas svoj názor, že rabovanie a nepokoje, ktoré prebehli po celých USA v lete 2020 po smrti Georgea Floyda, boli ničivejšie ako niekoľko hodín chaosu vo washingtonskom Kapitole 6. januára 2021.

Naproti tomu médiá veľmi zaujalo, že sa zábavný gigant Paramount Pictures prekvapivo rozhodol necenzurovať staré filmy a televízne programy obsahujúce scény, ktoré "prebudenie" ("woke") žalobcovia a aktivisti považujú za "urážlivé". Vo svete "cancel culture", kde sa cenzúra a "varovanie pred obsahom" (trigger warnings ) stali normou, je zachovanie umeleckej integrity filmu považované za vyložene odvážne. Dokonca aj vydavatelia starých klasických literárnych diel začali prepisovať ich obsah tak, aby neublížil prehnanej citlivosti „woke" čitateľov.

Podobné príklady, keď je osobný prejav buď cenzurovaný alebo trestaný, sú stále častejšie a každý, kto bagatelizuje hrozbu, ktorú táto zvýšená neznášanlivosť voči slobode prejavu predstavuje pre demokratickú spoločnosť, je buď naivný, alebo zámerne slepý. Ako vie každý obhajca slobody, nič tak rýchlo nepremení slobodnú spoločnosť v totalitné väzenie ako násilné potláčanie prejavu. Zo všetkých donucovacích nástrojov, ktoré má vláda k dispozícii, je najnebezpečnejšie práve bránenie jednotlivcom v slobodnom vyjadrovaní myšlienok. Odopretie tohto najzákladnejšieho spoločenského ventilu na uvoľnenie nahromadeného hnevu a nesúhlasu len zvyšuje riziko, že neskôr prepukne násilie. Buď sa umlčovaní občania rozzúria natoľko, že sa konflikt stane nevyhnutným, alebo sa železná päsť vlády znesie na verejnosť v širšom meradle, aby tomu predišla.

Pre Američanov, ktorí si cenia slobodu slova, je táto nepopierateľná vojna proti jazyku a proti prejavu otrasná, ale nie šokujúca. Kedykoľvek sa cenzúra znovu votrie do spoločnosti, tak sa vždy zahalí do plášťa „dobrých úmyslov". V 15. storočí zničil dominikánsky mních Girolamo Savonarola v "ohni márnosťou" všetko, čo by mohlo byť považované za výzvu na hriech alebo za odraz hriechu. Pri preslávenom pálení kníh nacistami na berlínskom námestí Bebelplatz v roku 1933 bolo spálených asi 20 000 kníh považovaných za podvratné prípadne "nie dostatočne lojálne". Počas desiatich rokov kultúrnej revolúcie v komunistickej Číne v 60. a 70. rokoch 20. storočia ľahla popolom prevažná väčšina tradičných čínskych zvitkov, písomného dedičstva a náboženských starožitností.

Všetky vyššie spomínané orgie ničenia boli oslavované ako výhry pre "dobro" spoločnosti a ľudia opojení tými "najlepšími úmyslami" zapaľovali svoje kultúrne dedičstvo s nadšením a triumfálne - podobne ako dnešní novodobí cenzori, ktorí tvrdia, že "bojujú proti nenávisti", pretože "takí" my predsa nie sme", sa aj podpaľači v minulosti považovali za morálne vzory. Ničili všetko "hriešne", "tradičné" a "staré", aby teokracia, alebo nacizmus alebo komunizmus mohli zapustiť korene a rast. A ak dnes inštitúcie Západu opäť lustrujú myšlienky, potom je najvyšší čas, aby sa ľudia začali pýtať, čím sa tieto inštitúcie plánujú zaoberať nabudúce.

Západný svet sa strmhlav rúti k ďalšiemu "ohňu márnosťou", pri ktorom budú normálni ľudia, podnecovaní svojimi vodcami, horlivo ničiť svoju vlastnú kultúru, a budú pritom tvrdiť, že ju zachraňujú. Tentoraz budú tieto "márnosti" súdené za svoj rasistický, sexistický, transfóbny, nevedecký či zmenu klímy popierajúci obsah a až budú vhodené do ohňa, tak zhorí disent aj sloboda prejavu.

A jedného dňa sa bude veľa diskutovať o tom, ako je možné, že tá istá západná civilizácia, ktorá dala svetu osvietenstvo a jeho posvätnú úctu k slobode prejavu, sa opäť - už po koľkýkrát - sklonila pred malichernou tyraniou cenzúry. Mnohí sa budú čudovať tomu, ako sa mohli tak ospevované "liberálne" tradície Západu pokorne vzdať strašidlu štátom kontrolovaného naratívu. Odpoveď znie, že Západ sa chytil do rovnakej pasce, ktorá vždy zaskočí nič netušiacich občanov: sústavné zasahovanie do slobody prejavu je vychvaľované ako „cnosť", ktoré musia všetci „dobrí" ľudia predsa len tlieskať.

Najprv sa z určitých myšlienok stali „priťažujúce okolnosti", a potom boli transformované do nových „zločinov z nenávisti" zasluhujúcich výnimočný trest. Potom sa definícia toho, čo je „nenávistné", rozšírila do takej miery, že politici mohli pohodlne označovať ako „nenávisť" čokoľvek, čo je v rozpore s ich cieľmi. Koniec koncov, nikto súdny predsa nepodporuje "nenávisť" - určite nikto, kto je hrdý na svoj zdravý rozum a dobré vychovanie.

V súčasnej dobe sa "nenávisť" premenila na neuchopiteľný opis akéhokoľvek prejavu, o ktorom možno vyhlásiť, že spôsobuje niekomu najmenšiu ujmu. A výsledkom je to, že teraz je už pre štát ľahké tvrdiť, že "dezinformácia", alebo skôr čokoľvek, čo môže byť v rozpore s oficiálnymi naratívmi štátu, spôsobuje "škodu". Tí, ktorí pohŕdajú slobodou slova, spoločnosti nabulíkovali: "Ak nechcete trestať nenávisť, tak ste bigotní." Ak sa teda dnes staviate proti vládnej politike týkajúcej sa COVIDu-19, klimatických zmien, imigrácii alebo proti iným sporným politickým rozhodnutiam, tak musíte byť potrestaní za šírenie škodlivých - toxických - "dezinformácií".

Vidíte, na akej šikmej ploche sme sa ocitli? Akonáhle vlády normalizujú cenzúru a trestanie názorov, tak bude mať sloboda prejavu len obmedzenú dobu trvania. Kajúci sa Nemci postavili verejný pamätník, ktorý pripomína pálenie kníh na námestí Bebelplatz v roku 1933 a zaisťuje, aby táto tragická lekcia z toxickej doby nacizmu nebola nikdy zabudnutá. Na pamätnej doske umiestnenej na námestí je vyrytá veta parafrázujúca výrok nemeckého spisovateľa 19. storočia Heinricha Heineho: "Toto bola len predohra - kde začnú páliť knihy, tam nakoniec budú ľudí upaľovať." A toto varovanie má neobmedzenú dobu trvania.

Preklad pôvodného textu: The Woke Inquisitors Have Come for the Freethinking Heretics

-------------------------------------------

Poznámka prekladateľa:

[1] Zámeno "oni" (they) sa používa v politicky korektnej angličtine ako zámeno označujúce niektoré jednotlivé osoby z LGBTQ spektra, najmä osoby nebinárne, a osoby, ktoré používanie tohto zámena samy vyžadujú.

Zdroj: http://voltaire.netkosice.sk/index2.html

PodporteCFP QR 22 KAFE KÁVAS

Komentáře

Přidat komentář

Bezpečnostní kód Obnovit

Facebook komentáře