Francúzsky protektorát nazývaný Československo

To sa Francúzom však ani za nič nepáčilo. Tak si dali za úlohu, pokiaľ možno vo všetkých mierových rokovaniach, americkú delegáciu izolovať, jej predlohy spochybňovať a ak sa našla vhodná príležitosť - i zosmiešňovať. Hoci by sa to mohlo zdať na prvý pohľad nemožné, skutočne sa im to darilo. Do ruky im nahrávala aj relatívna ľahostajnosť Angličanov, ktorí nevykazovali o usporiadanie kontinentálnej Európy nijaký záujem a výhradne sa starajúci iba o uchovanie svojej koloniálnej ríše.

Taktiež je nutné podotknúť: Došlo i k nečakaným zvratom. Boľševizmus sa v Rusku stabilizoval a neexistovala sila, ktorá by ho odstránila. Najskôr sa zdalo, že sa jedná o veľmi absurdnú ideológiu majúcu šancu sa uchytiť len u primitívneho národa, zostavujúceho sa zo 75% analfabetov. Tu sa Američania aj Angličania úplne zmýlili. Ideologickú absurditu prijalo za svoju mnoho významných intelektuálov a z imaginárnej historky vytvorili vedeckú disciplínu. Marxizmus-leninizmus zachvátil strednú i západnú Európu. To bola voda na mlyn francúzskej koncepcii nového usporiadania európskeho kontinentu.

Georges Clemenceau presvedčil pri mierových rokovaniach celkom ľahko amerického a anglického zástupcu, že Francúzsko je jedinou stabilizačnou mocnosťou na európskej pevnine a tým istým záchrancom tohto kontinentu pred hrozbou boľševizácie. Keď mu spojenci neprijmú francúzsku koncepciu, Francúzsko sa stiahne do pasivity a celá Európa je počas piatich rokov komunistická.

Bola to polopravda. Američania aj Angličania však danú alternatívu prijali ako faktickú a umožnili parížskej vláde neobmedzenú moc pri vytváraní francúzskych sfér vplyvu na európskom kontinente. Tí sa okamžite zariadili podľa svojho. Odstránili v prvom rade Rakúsko-Uhorsko a tým sa zásadne zbavili svojho odvekého ekonomického a politického rivala v strednej Európe.

Nasledovali neúmerné reparácie voči porazenému Nemecku (Georges Clemenceau: "vyžmýkať ich bezozvyšku!"). Z krajín bývalého Rakúska-Uhorska vytvorili francúzske "nárazníkové protektoráty" (cordon sanitaire). Jednalo sa hlavne o Poľsko, Československo, Juhosláviu a Rumunsko. Československu a Juhoslávii zakázali federatívne usporiadanie štátu. To posilňovalo centrálne vlády a uľahčovalo tunelovanie hospodárskych systémov francúzskeho protektorátu, kam dosadili svoje vojenské misie. Tak napr. ČSR musela platiť hneď dvakrát. Raz tzv. "dar za oslobodenie" a druhýkrát vojnové reparácie, pretože vo vojne bojovali Česi, Slováci a sudetskí Nemci na strane Rakúska-Uhorska. Presnú sumu tohto vytunelovávania nikdy nebolo možné zistiť, ale niektoré čísla hovoria až 140 miliárd predvojnových korún ročne.

ČSR bolo pre francúzsku vládu od samého začiatku ťažkým politicko-národnostným problémom. Na tomto území žili tri veľké národnostné celky (Štatistická ročenka 1920): Česi = 7.406 493 (51.15%). Nemci = 3.318 445 (22.53%) a Slováci = 2.282 277 (15.76%). Cez naliehanie T.G. Masaryka a E. Beneša (teória československého Švajčiarska) parížska vláda akúkoľvek federalizáciu štátu striktne zakazovala. Obávala sa totiž, že federalizáciou ČSR posilní nemecký vplyv na tomto území a to do roku 1938 nemala ani v najmenšom v úmysle.

Ako však urobiť z národa menšinu, ktorý je o viac ako jeden milión obyvateľov početnejší ako Slováci? Aristide Briand prišiel na "geniálne" riešenie: "Keď spojíme Čechov a Slovákov dohromady, vytvoríme Čechoslovákov. Potom máme na tomto území iba Čechoslovákov a sudetských Nemcov, ktorí sú tým pádom menšinou!" A tak vznikla "la nation Tchécoslovaquie" (národ československý). Česi a Slováci zanikli a na prianie francúzskych protektorov sa zrodili "Čechoslováci". Početnou imagináciou vzniknutá "nemecká menšina" dostala navyše strastiplný názov "les Allemands de la Tchécoslovaquie" (československí Nemci). Tým bolo semeno druhej svetovej vojny spoľahlivo zasiate obratnými tunelármi parížskych vládnych kruhov.

Kto vlastne v predvojnovej ČSR vládol?

Myslím, že nepotrebujem priemerne inteligentnému a informovanému Čechovi zdôrazňovať, že taký štátnici ako boli napr. T.G. Masaryk a Edvard Beneš sa stali výhradne iba bábkami v rukách rýchlo sa striedajúcich francúzskych predsedov parížskych vlád. Francúzske vládne kruhy založili roku 1919 v Prahe "Francúzsku vojenskú misiu" (tzv. "Druhé oddelenie" sa nachádzalo v Miloviciach) a začali až do roku 1938 strkať nos prakticky do všetkého. Neobmedzenými vládcami v ČSR boli títo vysokí dôstojníci "Francúzskej vojenskej misie":
Maurice Pella - generál v hodnosti "generalissima československej armády". Sám si tento titul udelil a nechal si ho potvrdiť T.G. Masarykom. Po ňom nastupuje roku 1921 ako vrchný veliteľ brannej moci ČSR generál Eugéne A. Mittelhauser. Potom je vystriedaný generálom Luisom E. Faucherem, ktorý dohliada na riadne tunelovanie hospodárstva ČSR až do roku 1938. Vraj nerád odovzdával túto krajinu do rúk nemeckého protektorátu, čo je pochopiteľné.
Joseph Spire - generál, vrchný veliteľ československej brannej moci na Slovensku.
Paul Bossu - generál, vrchný veliteľ československého delostrelectva a riaditeľ Vysokej vojnovej školy v Miloviciach.
Amedée J. E. Jamet - generál, vrchný veliteľ československého vojnového letectva. Edouard E.M. le Forester de Quillien - major, vrchný veliteľ československej vojenskej spravodajskej služby.
Joseph de Blevec - generál. Kompetentní pre výber, kádrovanie a vymenovanie vysokých dôstojníkov čs. ozbrojených síl.
Gaston R. E. Rotton - podplukovník, profesor na Vysokej vojnovej škole v Miloviciach. Vrchný veliteľ čs. kontrarozviedky.
Samuel E. Nalot - podplukovník, "Odborný poradca" 5. oddelenia generálneho štábu čs. "Pozemných síl" (Priečinok na sledovanie vládnych činiteľov v službe aj v súkromnom živote. Zber kompromitujúcich materiálov, vrátane pornografických filmov a fotografií čs. členov vlády).
Georges G. Metrot a Aristide A. Roques - podplukovníci, profesori na Vysokej vojnovej škole v Miloviciach (Vrchní velitelia francúzskej hospodárskej a priemyselnej špionáže na území ČSR).
Paul A. L. Lafay - major, zastupujúci vrchný veliteľ čs. vojnového i civilného letectva.
Albert A. Monnet - major, konateľ "Francúzskej vojenskej misie", tlmočník a sprostredkovateľ vzťahov medzi vojenskou misiou a československou vládou. Jeho prostredníctvom prikazovala francúzska vláda Masarykovi, Benešovi, Kramářovi a ostatným, čo kde a kedy majú vykonať - a to zásadne bez odvrávania.

Po páde francúzskeho protektorátu nastúpil protektorát nacistického Nemecka. Po roku 1945 sme sa stali protektorátom Sovietskeho zväzu. Skutočnú slobodu a suverenitu sme získali až v roku 1990 a štát, v ktorom teraz žijeme, vznikol až 01. 01. 1993. Prečo sa na miesto vzniku francúzskeho protektorátu "Cordon sanitaire de la Tchécoslovaquie" neoslavuje tento dátum, ako vznik slobodného štátu českého národa, je mi nevysvetliteľnou záhadou.

Materiály pre tento článok pochádzajú z mojej publikácie (doktorská práca): "Integration und Separation der Sudetendeutschen in der ČSR 1918 - 1920" (Berlín 2005), kde okrem iného zdôrazňujem: "Prevažná časť tejto práce sa zakladá na archívnych materiáloch, ktoré ešte nikdy neboli spracované alebo slúžili ako tzv. 'neprístupné zložky' v tajných archívnych análoch."

Jan Berwid-Buquoy (pôvodným menom Ján Kopecký), český a nemecký publicista, politológ, historik

 

Zdroj:http://voltaire.netkosice.sk/index2.html