Majdan v Kazachstane ďaleko presahuje ukrajinský Majdan. Svojim rozsahom, komplexnosťou, organizovanosťou a hĺbkou infiltrácie piatej britsko-americkej kolóny do štruktúr štátneho riadenia sa skôr podobá začiatku občianskej vojny v Rusku v 1918.
O tom, aký pripravený, koordinovaný a úderný je dnešný prevrat v Kazachstane sa presviedčame doslova každú minútu. Nadobudol takú silu, že štátne orgány boli po krátkej dobe paralyzované a nič nestálo v ceste povstalcom prebrať moc v krajine.
Podobne ako aj v iných farebných revolúciách, aj kazašský prevrat dômyselne zapojil do svojich plánov pochopiteľný hnev ľudí z nakopených problémov štátnej politiky. To mu umožnilo rozprestrieť protesty prakticky po celej krajine a vytvoriť chaos, ktorý sa zdal byť nezvládnuteľný.
Cieľom prevratu je, prirodzene, ťah na Rusko. Jeho načasovanie nie je vôbec náhodné a smeruje k dvom rokovaniam Ruska s USA a NATO, ktoré majú prebehnúť o pár dní, o stabilizácii bezpečnostnej situácie, no tiež o ruských červených líniách (tzv. ruské ultimátum).
V tejto chvíli sa dajú rozoznať tri ciele, ktoré mal kazašský majdan splniť. Okrem základného, teda získania vplyvu vo veľkom prihraničnom štáte Ruska, sú ďalšími cieľmi.
a) vytvoriť chaos vo vedení Ruska, ktorý by odpútal pozornosť a znížil
koncentráciu síl pri presadzovaní ruských požiadaviek na rokovaniach,
b) ukázať členom západnej aliancie USA, že Amerika stále ešte dokáže zamiešať karty a bodnúť Rusko na citlivom mieste tak, že možnosť získania nadvlády nad Ruskom je stále reálna - to je hlavne odkaz dovnútra západným partnerom, kto je hlavný boss a na koho sa treba zbožne pozerať,
c) v prípade vpádu Ruska do Kazachstanu a následného neúspechu prevratu ukázať prstom na Rusko ako agresora, ktorý vpadol na cudzie územie (k tomuto scenáru by však bolo nutné odstrániť z pozície prezidenta Tokajeva, aby nik nemohol oficiálne Rusko požiadať o vojenskú pomoc, čo by vstup cudzích vojsk legitimizovalo).
Tieto ciele mali oslabiť a zdiskreditovať Rusko a, naopak, posilniť pozíciu USA, čo by plánované jednania premenili na trápnu frašku s čiernym Petrom v ruských rukách, po stránke vyjednávacej, prestížnej aj výslednej. Zdalo by sa, že všetky možnosti boli zvážené, čo urobiť v prípade úspechu aj v prípade neúspechu prevratu, "win-win" stratégia pre Západ.
Lenže prezident Tokajev nenasledoval príklad svojho ukrajinského kolegu Janukoviča, vo funkcii zotrval, zbavil sa nespoľahlivých kľúčových osôb, prebral vedenie a začal jednať. Požiadal okolité štáty, s ktorými má Kazachstan vojenskú spoluprácu (aliancia ODKB), o pomoc. Zapojenie Ruska tak nevyplýva len z pozvania prezidenta štátu, no aj zo záväzkov aliancie prísť ohrozenému štátu na pomoc. Vstup Ruska do Kazachstanu je tak úplne legitímny.
No najväčšia strategická chyba je samotný rozsah prevratu. Ak by bol menší, obmedzený na nenásilné akcie a viac rozprestretý v čase, nebol by dôvod aktivovať alianciu štátov a vplyv Ruska by bol výrazne obmedzený. Práve veľký rozsah násilností umožnil rýchle jednanie a legitímne zapojenie Ruska a ďalších štátov do vojenského riešenia situácie, ktoré bude pre prevrat, pochopiteľne, zdrvujúce.
Je ťažké uveriť, že by o tejto možnosti scenáristi USA nevedeli. No prevrat sa nedal rozprestrieť v čase, lebo tlačí, už ho nie je nazvyš.
Na jednania so západnými "partnermi" tak príde súper, ktorý ukáže nielen svoju silu a rozhodnosť, ale aj účinnú stratégiu ako sa stať veľmocou č. 1 elegantne, v súlade s medzinárodným právom. To už bude celkom iná vyjednávacia pozícia. Čierny Peter nepoputuje ďalej, ale zostane aj naďalej v rukách, ktoré by sa ho tak rady zbavili.
____
Na videu malá připomínka ohledně bezpečnosti Tokajevovi Putinem z jednání v Soči v roce 2019.
https://www.facebook.com/…693
