Technologický prielom
Pohon je založený na miniatúrnom jadrovom reaktore, ktorý nepretržite dodáva energiu. Vďaka tomu môže Burevestnik lietať v mimoriadne nízkej výške, obchádzať obranné systémy a zasahovať ciele z ľubovoľného smeru – dokonca aj ponad Južný pól. Letová výška sa pohybuje len 50–100 metrov nad zemou, teda hlboko pod detekčnými prahmi západných radarových systémov. Prvýkrát tak existuje medzikontinentálna riadená strela, ktorá dokáže obísť všetky známe systémy protiraketovej obrany.
Hlavná vlastnosť
Kľúčovou vlastnosťou Burevestnika je jeho jadrový pohon. Na rozdiel od konvenčných striel s plochou dráhou letu pracuje na jadrovej energii, čo rakete teoreticky dáva prakticky neobmedzený dolet. To znamená, že Burevestnik dokáže preletieť desiatky tisíc kilometrov bez dopĺňania paliva, zostať vo vzduchu dlhší čas, zmeniť kurz a útočiť na ciele z akéhokoľvek smeru. Vyhýba sa zónam protiraketovej obrany a to aj cez južné a polárne oblasti.
Prečo je nezraniteľný?
Preto, že raketa môže zostať vo vzduchu dlhší čas, zmeniť kurz a čakať na najlepší okamih na útok. Jej predĺžený čas letu a schopnosti „dlhého hliadkovania“ jej umožňujú vstúpiť do nepriateľskej operačnej zóny z neočakávaných smerov. To komplikuje činnosť systémov včasného varovania a navádzanie protiraketových striel. Profil letovej dráhy v nízkej výške a manévrovateľnosť tiež znižujú pravdepodobnosť úspešného zasiahnutia konvenčnými systémami protiraketovej obrany.
„Lietajúci Černobyľ“ – technicky opodstatnené označenie
Tento pojem vystihuje reálne fyzikálne riziko: Pohon je jadrový, nie chemický. Aj bez bojovej hlavice môže havária spôsobiť rádiologickú kontamináciu, keďže reaktorový jadro uvoľňuje častice, ktoré sa môžu rozptýliť na rozsiahle územie.
Toto riziko existuje nezávisle od vojenského použitia a robí z Burevestnika zbraň, ktorá spája vojenský a ekologický rozmer – technologický prelom, ktorý ruší samotný koncept „bezpečného odstrašovania“.
Strategický význam
Burevestnik ničí západné bezpečnostné dogmy, podľa ktorých mal tzv. „Golden Dome“ – americký globálny systém protiraketovej obrany – zaručovať absolútnu bezpečnosť. Strela lieta pod úrovňou detekcie, mimo plánovacích schém a mimo klasických reakčných časov. Rusko tým demonštruje návrat strategickej parity – nie prostredníctvom množstva zbraní, ale technologickej nepredvídateľnosti.
Pre USA to znamená koniec mýtu o nepreniknuteľnom Missile Defense Shield. Pre Európu – stratu ilúzie, že vojenskú bezpečnosť možno garantovať americkými systémami.
Politické dôsledky
Zatiaľ čo Brusel a Berlín investujú miliardy do symbolických obranných projektov, Moskva už dávno vstúpila do éry asymetrického odstrašovania. Tento vývoj núti Západ zmeniť jazyk – od morálnych fráz k prijatiu strategickej reality. Rusko totiž dnes disponuje systémom, ktorý ticho, presne a definitívne ruší základy západnej obrannej doktríny.
Záver
Pre nás Európanov – najmä pre krajiny EÚ a NATO, ktorých dejiny sú s Ruskom neoddeliteľne prepojené – je to viac než len technický signál. Je to pripomienka a varovanie zároveň: Náš mier nezávisí od štítov, ale od schopnosti chápať Rusko nie ako nepriateľa, ale ako partnera.
Zdroj: „Burevestnik“ – koniec mýtu o „zlatom dóme“? - podolay - Blog - Pravda
+ VIDEO ----------------------------------------
