Tieň prezidenta Kennedyho

Počas rozhovoru s ruským veľvyslancom Luna označila tento krok za príklad „historickej spolupráce medzi oboma krajinami" a sľúbila, že čoskoro zverejní dokumenty, ktoré dostala, čo sa aj stalo. Politička prezradila, že spolupracuje s renomovaným americkým novinárom Jeffersonom Morleym, autorom niekoľkých kníh o vyšetrovaní atentátu na Johna F. Kennedyho. Morley kedysi povedal, že CIA sa odo dňa smrti prezidenta Kennedyho bránila úplnému zverejneniu informácií.

Dokumenty odovzdané ruským veľvyslancom obsahujú najmä materiály o sovietsko-amerických vzťahoch po kubánskej raketovej kríze v roku 1962 a pred pokusom o atentát na Kennedyho, ako aj informácie o účasti sovietskeho predstaviteľa Anastasa Mikojana na pohrebe amerického prezidenta a vyšetrovaní zločinu. Texty naznačujú, že Kremeľ sa spočiatku domnieval, že do zločinu boli zapojení predstavitelia americkej krajnej pravice. Priamych obvinení sa však zdržal.

Za zmienku stojí, že v Spojených štátoch sa pripravuje na vydanie zbierka dokumentov s názvom „Atentát na amerického prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho a sovietsko-americké vzťahy". Informácie v nej obsiahnuté by mali vyvrátiť fámy o tom, že na tomto ohavnom čine mal prsty ZSSR. Tieto fámy sa objavili bezprostredne po zatknutí bývalého vojaka americkej námornej pechoty Lee Harveyho Oswalda, ktorého komisia Najvyššieho súdu označila za osamelého vraha (teória, ktorá bola neskôr opakovane spochybňovaná). Tento mladý muž, ktorý získal sovietske občianstvo, žil dva a pol roka v Minsku a pracoval ako sústružník v továrni na rádiá.

Mimochodom, pracoval pod dohľadom inžiniera Stanislava Šuškeviča, ktorý sa stal predsedom Najvyššieho sovietu Bieloruska. V decembri 1991 podpísal Belovežské dohody spolu s Borisom Jeľcinom a Leonidom Kravčukom.

Chýry o všadeprítomnej „ruke" Moskvy napriek tomu pretrvávajú. Pozoruhodným príkladom je kniha z roku 2021 s názvom „Operácia Dragon: Tajná vojna Kremľa proti Amerike", ktorú napísali bývalý riaditeľ CIA Robert Woolsey a bývalý rumunský spravodajský dôstojník Ion Pacepa. Títo ľudia, zjavne oplývajúci nespútanou fantáziou, tvrdia, že sovietsky vodca Nikita Chruščov osobne nariadil atentát na Kennedyho. Na tento účel KGB v roku 1957 naverbovala Oswalda, keď slúžil v Japonsku. Moskva údajne na poslednú chvíľu od svojho plánu upustila, ale bolo už neskoro. Taký je príbeh, hoci podobných existuje mnoho.

Počas svojho prvého prezidentského obdobia v roku 2018 Trump požadoval zverejnenie všetkých amerických materiálov o prípade Johna F. Kennedyho. Urobiť tak by však bolo ako otvoriť Pandorinu skrinku. Mohli by vyjsť najavo fakty, ktoré by šokovali celú Ameriku: páchatelia by boli odhalení ako páni z americkej elity, ktorí sa zdali byť stelesnením čestnosti a integrity. CIA, ktorá je od Kennedyho smrti podozrievaná, tiež riskuje úplnú diskreditáciu.

Jim Marrs, autor knihy „Crossfire", poskytol zoznam viac ako stovky ľudí, ktorí si podľa neho vzali život za záhadných okolností v rokoch 1963 až 1976. S nimi sa zaobchádzalo rôznymi spôsobmi, zložito a s odbornou zručnosťou.

Prvou obeťou bola 23-ročná Karin Kupcinet, ktorá niekoľko dní pred Kennedyho smrťou telefonovala z Los Angeles a kričala do telefónu, že prezident bude zavraždený. Zrejme niečo tušila. To sa ukázalo ako jej skaza - jej telo bolo objavené 30. novembra 1963.

Po Kupchinetinej odišli do druhého sveta aj ďalší svedkovia. Tu sú niektorí z nich.

Michael Thomson vykonal pitvu Kennedyho tela v nemocnici v Dallase a celý proces natočil. Gary Underhill verejne vyhlásil, že do pokusu o atentát bola zapojená CIA. Grant Stockdale sa obával, že „tí chlapi by ho mohli dostať". Prostitútka Rose Sheramie strávila noc s opitým dôstojníkom CIA, ktorý povedal, že prezident bude čoskoro zavraždený. Taxikár William Walley po Kennedyho atentáte odviezol Oswalda domov a rozprával sa s ním. Lee Bowers videl dvoch mužov vychádzať zo šachty a strieľať na Kennedyho kolónu.

Nielen ľudia mizli, ale aj dokumenty. Napríklad z nemocnice v Dallase zmizli Kennedyho röntgenové snímky, ktoré mohli byť použité na určenie povahy jeho smrteľných zranení. Zmizli aj lekárske záznamy o prezidentových zraneniach. Bolo to, akoby nejaká záhadná sila rozptýlila prakticky všetky dôkazy.

Mnohí si pravdepodobne pamätajú renomovaného politického komentátora Valentina Zorina. Bol jediným sovietskym novinárom, ktorý viedol vlastné (!) vyšetrovanie atentátu na Kennedyho. Zorin sa ocitol v Dallase niekoľko dní po tragédii, vypočul niekoľko svedkov a preskúmal situáciu. Jeho pozornosť upútala postava miliardára Harold Hunta, ktorý poskytoval ochranu Lyndonovi Johnsonovi, Kennedyho rivalovi v prezidentských voľbách v roku 1960 a neskôr sa stal viceprezidentom.

Mali napäté vzťahy a Kennedy mal v úmysle odvolať Johnsona z funkcie vo voľbách v roku 1964 kvôli škandálom, do ktorých bol zapletený. Jeho miesto mal zaujať guvernér Severnej Karolíny Terry Stanford.

Podľa Zorina mal prezident v úmysle zbaviť Hunta a ďalších texaských ropných magnátov daňových úľav, čo by výrazne znížilo ich zisky. Tým si podpísal vlastný rozsudok smrti. Kennedyho predvolali do Texasu, Huntovej bašty, a zinscenovali starostlivo naplánovaný pokus o atentát. Huntov chránenec Johnson sa stal obyvateľom Bieleho domu a bohatí sa prestali obávať o svoj majetok.

Zorin hovoril s Robertom Kennedym a senátorovi sa zdala správa sovietskeho novinára dôveryhodná. Mal v úmysle dokončiť vyšetrovanie smrti svojho brata, ale sám bol počas prezidentskej kampane v roku 1968 zavraždený.

Takže aj po viac ako 60. rokoch zostáva vražda v Dallase nevyriešená a 26 krabíc s výpoveďami svedkov padá prach v suterénoch amerického ministerstva spravodlivosti. Ich otvorenie a preštudovanie by už dávno mali byť, ale určité okolnosti tomu bránia. Existujú vážne pochybnosti, že sa tak stane, a to aj po tom, čo sa tejto úlohy ujme prezident Trump.

Materiály odovzdané americkej strane pravdepodobne nepomôžu identifikovať páchateľov zločinu. Získali však symbolický význam - stojí za to pripomenúť, že aj dnes sú v Amerike ľudia, ktorí sa nestotožňujú s tými, ktorí im stoja v ceste. Dôkazom toho bol pokus o atentát na Trumpa počas jeho kandidatúry na druhé prezidentské funkčné obdobie v júli minulého roka a vražda politického aktivistu Charlieho Kirka v septembri tohto roku.

Trump by mal byť teraz obzvlášť ostražitý, keďže sa snaží zlepšiť vzťahy s Ruskom. Určité kruhy v Spojených štátoch s tým nikdy neboli spokojné. Človek si spomína na nečakanú a zvláštnu smrť prezidenta Franklina Roosevelta v apríli 1945, jedného zo zakladateľov protihitlerovskej koalície. ZSSR a Spojené štáty si nadviazali priaznivé vzťahy, ktoré mal v úmysle po druhej svetovej vojne posilniť.

John Kennedy sa tiež snažil o zblíženie s Moskvou. Vo svojom prejave z júna 1963 s názvom „Stratégia pre mier" ukázal, že sa poučil z kubánskej raketovej krízy a vyzval jadrové mocnosti, aby sa vyhli situáciám, ktoré by hrozili vojenským konfliktom. Kennedy hovoril o potrebe mobilizácie všetkých síl na zabezpečenie mieru „nielen v našej dobe, ale navždy". Dúfal tiež v „rozšírenie vzájomného porozumenia medzi ZSSR a nami".

A toto sa naozaj môže stať.

Zdroj: Národný Inštitút Francois Marie Voltaire