Tento krátky blog píšem ako osobné vyznanie vďaky a lásky k vlastnej rodine SLOVANOV! Mám s nimi veľa spoločného – prirodzene rozumiem ich reči aj keď každý z tých jazykov má veľa odlišností, máme spoločné sviatky, zvyky, podobné kroje, melodické harmónie, gastronómiu…a predovšetkým nás spája srdečnosť, ktorá je nám slovanom vlastná!
Cež všetko čo sa na nás valí a cez mi už tisíc krát zdorazňovanú vraj našu „príslušnosť k západu“ musím naplno povedať, že s amerikou nemám spoločného nič! Ani jazyk, ani zvyky, ani srdce…nič. Naviac mi je ich agresívna kultúra peňazí, násilia, krvi a pervezity…, ktorú tlačia v podobe animovaných filmov už do tých najmenších, cudzia a odporná!
Viem, že veľa ľudí precitne a uvedomí si kam patrí, až po strašných udalostiach…ktoré nás bohužial čakajú. Ono konzum a „zlaté teľa“ sú veľkí hráči – dokážu oslepiť oči, zapchať uši, ohlúpnuť hlavu i „oplotiť“ srdce…
Je nás ale chvala Bohu dosť i takých, ktorí sa nedajú!
S úctou si deviateho mája pripomeniem obete našich bratov, ktorí padli i za mńa.
A v úprimnej motlitbe budem prosiť za to, aby medzi nami slovanmi zavládol pokoj a mier- aby i rusi a ukrajinci začali okrem hladomoru spomínať i na to, či ich historicky spája… Aby pochopili, že je toho viac a je to oveľa silnejšie ako to, čo ich rozdeluje!
zdroj:http://hase.blog.pravda.sk/2019/05/05/som-slovan/
