V roku 2014 zažil Kyjev masaker, pri ktorom zahynulo rukou doteraz neznámych ostreľovačov viac ako sto ukrajinských civilistov pôvodne nespokojných s vládou prezidenta Viktora Janukovyča a premiéra Mykolu Azarova. „Pre väčšinu Ukrajincov sa rozbuškou nepokojov stalo pozastavenie asociačného procesu Kyjeva s Bruselom, ale pre niektorých to bola zámienka, ako rozpútať chaos v krajine na vlne protiruskej hystérie.“
Viac ako sto ľudí zahynulo počas ostreľovania snajpermi, ktorých doteraz neodhalili. (Foto: SITA/AP)
„Pôvodná snaha väčšiny Ukrajincov zmeniť štruktúru riadenia krajiny sa tak napokon zmenila na štátny prevrat. Nepokoje, v ktorých postupne prevzali iniciatívu radikálne nacionalistické sily, zasiahli na juhovýchode Donbas. Predchádzalo im referendum na polostrove Krym, po ktorom ho opätovne pripojili k Rusku. Nasledoval brutálny masaker radikálnych prozápadne orientovaných nacionalistov v Odese a občianska vojna v Luhanskej a Doneckej oblasti, vraždenie obyvateľov Slavjanska, Donecka, Mariupoľa či Debaľceva.“ Zdroj spravy.pravda.sk
Victoria Nulandová, námestníčka ministra zahraničných vecí USA, rozdávala na Majdane koláčiky a podporovala zvrhnutie vlády. (Foto: SITA/AP)
Ako to bolo s Majdanom naozaj? O tom hovoria uniknuté dokumenty – ukazujú, ako to bolo, píše Spencerová. „Do demonštrantov aj do Berkutu strieľali najatí ostreľovači. Zmyslom bolo, pochopiteľne, uviesť ukrajinskú verejnosť do varu,“ uviedol k tomu Martinek.
„Strieľanie do davu, tak na Bertut, ako aj na civilistov, je spoľahlivým štartérom revolúcie. Atmosféra vyhrotená násilným aktom umožňuje označiť vládu za orgán terorizujúci obyvateľstvo, zvíriť proti nej svetovú verejnú mienku, zaviesť sankcie, dostať ju pod tlak a následne, pochopiteľne, v intenciách revolučných opatrení túto legitímnu vládu odstrániť. Potom narýchlo povolať nejakého toho národného spasiteľa (mal ním byť napríklad aj boxer Kličko) a na konci toho divadla, pochopiteľne, presadiť záujmy vonkajších zúčastnených strán,“ dodal Martinek. Zdroj ukrajina-majdan-uniknute-dokumenty
Aká je momentálna situácia na Ukrajine?
Andrij Meľnyk, námestník ministra zahraničných vecí Ukrajiny, žiada, aby západní spojenci dali jeho krajine „desaťnásobne viac“ ešte v tomto roku. Pýta si od nich jedno % z ich hrubého domáceho produktu (HDP) na dodávky zbraní. „Sme vďační našim spojencom za ich vojenskú pomoc, ale nestačí to. Ukrajina potrebuje desaťnásobne viac na ukončenie ruskej agresie v tomto roku. Vyzývame našich partnerov, aby prekročili všetky umelé červené čiary a venovali 1 % na dodávky zbraní Ukrajine,“ napísal na sociálnej sieti Twitter.
Krajiny, ktoré podporujú Ukrajinu, už celkovo poskytli na pomoc Kyjevu približne 55 miliárd eur no podľa Meľnyka je táto suma stále nízka v porovnaní s výdavkami z čias druhej svetovej vojny. Zdroj spravy.pravda.sk
Čo dodať na záver? Vrátim sa k mojim slovám v úvode článku: „Môj názor je, že Západ už pred rokom 2014 robil všetko preto, aby sa Ukrajina stala členom NATO – a práve Západ mal veľký podiel na prevrate.“ – Takže ak by to Američanom vyšlo už vtedy, tak by sa snažili zmocniť Ruskej ropy podobne ako to bolo v Iraku resp. v Kuvajte – stále by sa našla nejaká zámienka.
Zdroj: https://realista1.blog.pravda.sk/2023/04/23/co-ak-putin-uz-nemal-ine-vychodisko/
Komentáře