VÍŤAZSTVO ČERVENEJ ARMÁDY PRI STALINGRADE + dokument "Velká vlastenecká válka - Stalingrad"

Sovietske jednotky začali rozvíjať útok smerom k Rostovu a k Azovskému moru, teda do tyla nemeckej skupiny armády A/, ktorá prenikla na Kavkaz. Útok bol zahájený 19. novembra 1942 vojskami Juhozápadného a Donského frontu pod vedením gen. N. F. Vatutina a K. K. Rokosovského, a to z predmostia Donu južným smerom. O deň neskôr vyrazili k útoku z južnej oblasti Stalingradu aj vojska Stalingradského frontu pod velením gen. A. I. Jeremenka, a tí obrátili kurz smerom na severozápad. Už 23. novembra 1942 sa oba kliny sovietskych tankových jednotiek stretli u obci Sovietskij, neďaleko Kalača. Približne 20 nemeckých a dve rumunské divízie skupiny armád B/ sa tak ocitli s 300 tisíc vojakmi v obkľúčení medzi Volhou a Donom. Akonáhle sa soviestke vojsko v tyle nemeckého stalingradského zoskupenia spojilo, najskôr  sa obkľučovací kruh rozšíril oboma smermi, aby Nemci sa západu, ale aj ďalších strán z vonka, nemohli prísť obkľúčeným fašistickým jednotkám na pomoc,  i keď sa o to pokúsili, ale neúspešne. V obkľúčenom kruhu, sa z príkazu A. Hitlera, nemecké jednotky nesmeli vzdať, tak Červená armáda ich stlačila do užšieho kruhu, čím sa sily nepriateľa rozdelili na dve časti, ako keď sa delia biologické bunky, a tak jednu po druhej začali jednotky Červenej armády likvidovať. Žukov im síce dal istý čas na rozmyslenie, aby sa bezpodmienečne vzdali, lebo v opačnom prípade začne boj s cieľom úplnej likvidácie. Ale v tom 6. armáda s veliteľom, práve povýšeným na maršála Paulusom sa rozhodla, že 31. januára 1943 je ochotná zložiť zbrane. Po istom váhaní potom za dva dni aj druhá armádna skupina spravila to samé, a 2. februára 1943 s vzdala.

K tomuto rozhodnutiu dospeli Nemci po beznádeji a fúfalej úvahe, lebo krutá zima, nemožnosť leteckého zásobovania šatstvom a potravinami, spôsobovalo zajatcom v obkľúčení nesmierné strádania a utrpenia. Keď sa k tomu pridružil aj nedostatok streliva, čo stráty geometrickým radom denne umocňovalo a obkľúčenie si vyberalo na životoch vojakov nezmyseľne vysokú daň, lebo ich tu zahynulo okolo 300 tisíc, tak obkľúčeným jednotkám, ktorých bolo okolo 90 tisíc, nezostávalo nič iné, než sa vzdať Červej armáde. 

Aj na severe sovietske vojska prerazili v zimnej ofenzíve, 12. januára 1943, južne od Ladošského jazera blokádu Leningradu, a mesto sa tak konečne mohlo začať zotavovať; obnoviť pozemné spojenie, zrenovovať železnicu a obnoviť zásobovanie. Skutočnosť, že za obdobie, čo bol Leningrad obkľúčený, zahynulo do 600 000 ľudí, je v dejinách ojedinelá a veľavravná. Hlad a zima v úplne obkľúčenom meste si vybrali svoju strašnú daň na tom najcenejšom, na životoch!

Aj na nemeckej strane, v dôsledku nesmiernych strát vojsk pod Moskvou, ale najmä pri Stalingrade, sa situácia nezlepšila, ale dramaticky naberá hrôzostrašné vízie. Preto Hitler vo svojej ríši dňa 18. januára 1943 vyhlasuje totálnu mobilizáciu, aby ešte zvrátil to, čo sám spôsobil.

V dňoch 8.-12. februára 1943 je oslobodený Kursk, Rostov a Vorošilovgrad. Zároveň dňa 8. marca 1943 je aj 1. čs. prápor sformovaný a vycvičený v ZSSR, nasadený do bitky u Sokolova proti nemeckým jednotkám. Koncom marca bol sovietskymi jednotkami zastavený aj útok Nemcov aj južne od Charkova.